Veteráni zodpovední za Zaklínača 3 prinášajú temné upírske RPG. The Blood of Dawnwalker láka na striedanie dňa a noci, Oravský hrad aj neľútostnú hru o čas.

Keď mor vystriedajú krvilačné beštie

Príbeh sa odohráva v roku 1349 vo fiktívnom údolí Vale Sangora v Karpatských horách, ktoré je svojou atmosférou a reáliami inšpirované stredoeurópskym regiónom. Krajina je zničená morovou nákazou a spoločenským chaosom. Hneď v úvodnom intre sa hlavný hrdina Coen ocitá na úteku pred vojakmi.

Snaží sa uchrániť malú sestru pred popravou, keďže je nakazená morom a vtedajší zákon káže infikovaných okamžite likvidovať. V hodine dvanástej ju však pred vojakmi zachráni skupina upírov pod vedením Brencisa, príslušníka vyššej upírskej kasty Vrakhir.

Tieto krvilačné beštie sa neukázali len tak, chcú prebrať plnú vládu nad celým územím. Upíri síce zrušia kráľovské dane aj nevolníctvo, no nahradia ich vlastným zvráteným režimom. Ovládnu armádu, obyvateľstvo zotročia a vyhlásia sa za bohov, ktorým musí byť odovzdávaná pravidelná daň v podobe krvi.

Coen pri týchto dramatických udalostiach sám podlieha temnej transformácii a upírske prekliatie sa v ňom pretína s prebudenou bosoráckou mágiou, čím sa z neho stáva Dawnwalker, bytosť balansujúca na hrane medzi človekom a monštrom.

Záchrana sestry  však pre Coena znamená len dočasnú úľavu. O niečo neskôr je jeho rodná dedina vyrabovaná a rodina odvlečená. Hlavný hrdina sa tak dostáva do neúprosných pretekov s časom: na záchranu svojich blízkych má presne 30 dní, kým neudrie stanovený termín ich verejnej popravy.

Stredoeurópsky stredovek s pachom krvi

Herné prostredie je dostatočne rozľahlé a z architektúry dominantného mesta s monumentálnym hradom na kopci jasne dýcha stredoeurópsky štýl. Samotná dominantná pevnosť bola dokonca priamo inšpirovaná Oravským hradom. Postupom hrou nie je problém natrafiť na zmienky o okolitých historických územiach či panovníkoch, čo fantastické prvky skvelo ukotvuje v realite 14. storočia.

Svet Vale Sangora nepôsobí len ako generické stredoveké kulisy, ale ako živý regionálny ekosystém s vlastnými pravidlami. Mapa kombinuje hlboké ihličnaté lesy, močiare, banícke osady, starobylé rituálne miesta a opevnené mestečká. Autori sa namiesto epického, globálno-politického príbehu ako tomu bolo pri Zaklínačovi ↗, tentoraz vydali komornejšou cestou osobnej folklórno-hororovej drámy.

Prieskum pritom odmeňuje zvedavých hráčov. Na prieskumné veže, z ktorých je možné odhaľovať lokality v okolí v štýle známych akčných adventúr, sa napríklad dá vyšplhať výhradne v nočnej upírskej forme po kolmých stenách. Atmosféru prostredia dotvárajú detaily, ako sú maľby, starobylé relikvie a historické listiny rozsiate po svete.

Svet si pamätá Coenove činy a postavy reagujú na to, komu v jednotlivých dedinách pomohol, alebo uškodil. Oproti iným otvoreným svetom preplneným stovkami bezduchých ikoniek stavili autori na menší, no o to premyslenejší priestor, v ktorom má aj tá najzapadlejšia osada či opustená baňa svoj vlastný minipríbeh.

Keďže na hre pracovali veteráni stojaci za kultovým Zaklínačom 3, priamemu porovnaniu sa dá vyhnúť len ťažko. Práve tu však svet Dawnwalkera naráža na svoje limity. I keď je mapa detailná, svet pôsobí komornejšie a chýba mu akýsi prirodzený majestát.

Scenérie a panorámy sú síce často veľmi pôsobivé, no pri porovnaní s 11 rokov starou legendou od CD Projekt Red ↗ nedokážu vyraziť dych rovnakým spôsobom. Zaklínač 3 mal jednoducho lepšie zvládnutú hĺbku, kompozíciu a pohlcujúcu atmosféru prostredia.

The Blood of Dawnwalker: Cez deň smrteľník, v noci obávané monštrum

Základným pilierom hrateľnosti je mechanika striedania dňa a noci prepojená s neúprosným časovým limitom. Čas neplynie plynule na pozadí, ale časová os sa posúva výhradne vedomými úkonmi, akými sú prijímanie úloh, odpočinkom pri oltároch či štúdium nových schopností.

Coen je ako Dawnwalker cez deň človek, v noci upír. Zatiaľ čo bosorácke kúzla z vetvy witchcraft je možné využívať len cez deň, upírsky potenciál sa prebudí až po zotmení. Obrovským plusom je možnosť spravovať dve samostatné sady výbavy, ľudskú na deň a upírsku na noc. Pričom hra medzi nimi automaticky prepína podľa dennej doby.

Cez deň sa postava spolieha na meč, bylinné prípravky a mágiu, v noci však Coen preberá plnú kontrolu nad svojou temnou stránkou. Prechod do nočnej formy kompletne mení dynamiku prieskumu. Vďaka možnosti šplhať po kolmých stenách a využívať krátke teleporty získava prostredie mestských hradieb a veží úplne nový, vertikálny rozmer. Okrem chodenia po stenách a dopĺňania zdravia pitím krvi získava výhody aj v boji, ako sú drvivé útoky pazúrmi, alebo možnosť z výšky zabiť oponenta jednou ranou.

Keďže splnenie každej aktivity ukrojí z 30-dňového limitu, je potrebné neustále kalkulovať, či sa dá dovoliť strácať čas vedľajšími odbočkami, alebo je nutné zrýchliť postup pri záchrane rodiny. Čo skutočne baví, je systematické rozoberanie moci Brencisových troch hlavných posluhovačov.

Každý z nich prevádzkuje vlastné zvrátené operácie v podobe pracovných táborov, žalárov či staníc na zber ľudskej krvi. Ich ničením sa zvyšuje povedomie o Coenovom pôsobení v regióne, až kým sa neotvorí možnosť osobnej konfrontácie v priamom dueli.

Súbojový systém si vyžaduje zvyk a pri presile dokáže poriadne zavariť. Coen sa totiž vždy uzamkne na jedného oponenta a kľúčom k prežitiu je precízne časovanie útokov a krytia podľa smeru nepriateľských sekov. V bitkách proti skupinám nepriateľov sa však boj stáva často dosť chaotickým a neprehľadným. Trocha zvláštne pôsobia aj strety s obyčajnou faunou sveta – príde celkom úsmevné, keď našliapaný, mocný upír musí vynaložiť také neprimerané úsilie a čas na to, aby skolil svorku vlkov alebo skupinku prehnane agresívnych diviakov.

Detailný vizuál s technickými zakopnutiami

Vizuálne sa The Blood of Dawnwalker nemá za čo hanbiť a štýlovo opäť pripomína tretieho Zaklínača po next-gen update. Hra dokáže vyčarovať pôsobivé svetelné efekty a detailné prostredie, no zamrzí slabšia mimika postáv pri rozhovoroch či občasné pomalšie načítavanie detailnejších textúr na oblečení.

Soundtrack a zvuky prostredia sú na výbornej úrovni, no pokrivkáva spracovanie bojových hlášok nepriateľov. Počas tuhých bojov niekedy pokrikujú fádnym, bežným hovoreným tónom bez potrebnej emócie a afektu. Poteší však prítomnosť českých titulkov, vďaka ktorým je čítanie dobových listín a košatých dialógov omnoho komfortnejšie.

Technických múch mohlo byť taktiež menej, avšak predpokladám, že väčšinu z nich vychytajú najbližšie záplaty, zopár ich bolo už pred vydaním. Pomerne často sa vyskytoval bug, kedy pri pred chvíľou zabitej postave bolo naďalej počuť jej hovorené slovo alebo stony, ako keby bol dotyčný zranený. Miestami vedela potrápiť aj kamera v stiesnených priestoroch či uzamykanie cieľa pri boji.

Optimalizácia má rovnako medzery, najvýraznejšie poklesy snímkovania som pocítil v hlavnom meste počas dňa, keď boli ulice preplnené obyvateľstvom. Vtedy zvyklo snímkovanie klesnúť aj k 30 fps, avšak mimo hlavného mesta si hra na grafickej karte GeForce RTX 5060 Ti ↗ držala viacmenej stabilných 70 fps pri maximálnych grafických nastaveniach.

 

Verdikt – The Blood of Dawnwalker

The Blood of Dawnwalker je ambiciózny dark fantasy projekt, ktorý prináša svieži vietor do žánru najmä vďaka výbornej mechanike správy času, neľahkým voľbám a funkčnému striedaniu ľudskej a upírskej formy. Príbeh vo Vale Sangora má správne temné tóny a ničenie operácií upírskych prisluhovačov prináša uspokojivú hrateľnostnú náplň.

Na druhej strane je novinka zrážaná na zem technickými nedoladeniami, slabšou optimalizáciou v mestách, nedotiahnutou mimikou a miestami menej pohlcujúcou atmosférou sveta v porovnaní s najlepším štandardom žánru. Ak vám však chýba poriadne temné RPG s upírskou tematikou a prepáčite pár technických múch, Coenovo putovanie by ste nemali prehliadnuť.

Klady:

• Mechanika správy času
• Odlišné denné a nočné RPG profily
• Výborne napísaní hlavní antagonisti
• Pôsobivá stredoeurópska atmosféra (a Oravský hrad)

Zápory:

• Svetu chýba akýsi majestát
• Chaotické súboje v presile
• Slabšia mimika
• Technické chyby