Austrálski vedci prepojili živé mozgové bunky s kmitajúcimi elektródami a riadiacim čipom. Vznikol tak robotický pes s ľudskými neurónmi, ktorý sa dokáže samostatne orientovať na mape a ukazuje budúcnosť biopočítačov.
Kombinácia biológie a mikroeletroniky posúva hranice výpočtového výkonu na úplne novú úroveň. Austrálsky startup Cortical Labs skombinoval kremíkové čipy so živými neurónmi vypestovanými v laboratóriu. Tieto biologické bunky sú prepojené s elektródami, ktoré zabezpečujú obojsmerný prenos elektrických signálov. Výsledný systém dokáže spracovávať podnety z prostredia a na ich základe priamo ovládať fyzický hardvér.
Od hrania hier k reálnemu pohybu
Inžinieri z Cortical Labs už v minulosti predviedli, že zhluk žijúcich neurónov na čipe zvládne jednoduché digitálne úlohy, akými bolo hranie klasických počítačových hier Pong či Doom. Nový experiment však posúva koncept biologického počítača z virtuálneho sveta priamo do reality. Neurónový čip dostal za úlohu navigovať štvornohého mechanického robota po jednoduchej mape až k stanovenému cieľu.
Prečítaj si tiežSex v GTA VI potrvá len 15 sekúnd? Hráči chvália Rockstar za realizmus
GTA VI má priniesť mimoriadne realistický herný svet. Podľa virálneho obrázka sa to týka aj sexu, ktorý by mal trvať od 15 sekúnd až po celú minútu. Hoci ide o internetový vtip, reakcie hráčov naznačujú, že Rockstar možno trafil až nepríjemne blízko realite....
Aktivita malej skupiny buniek sa cez elektrické impulzy prekladá do konkrétnych pohybových povelov. Neuróny dostávajú spätnú väzbu o polohe robota a postupne upravujú svoje signály tak, aby sa stroju podarilo cieľ dosiahnuť. Ako uviedol spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ Cortical Labs Brett Kagan, cieľom je vytvoriť autonómne systémy schopné pohotovo reagovať v nepredvídateľnom prostredí reálneho sveta.
Výhody biopočítačov oproti klasickým čipom
Moderné roboty excelujú vo fyzickej akrobacii, behu či udržiavaní rovnováhy, no tradičné algoritmy narážajú na limity pri rýchlom prispôsobovaní sa premenlivým podmienkam. Ľudský mozog spotrebuje zlomok energie v porovnaní s masívnymi dátovými centrami, pričom dokáže spracovávať neznáme situácie omnoho efektívnejšie. Nasadenie živých buniek tak otvára dvere novej generácii strojov s vysokou úrovňou samostatného rozhodovania.
Prečítaj si tiežDispleje iPhone Duo praskajú a príčina je jasná. Čo na to Apple?
Analýza iFixit odhaľuje, prečo na novom iPhone Duo praskajú vnútorné displeje. Kovová lišta pántu vyvíja tlak na obrazovku a Apple vymieňa poškodené kusy....
Podľa výskumníka Johnsona Zhoua z Cortical Labs nie je najväčšou výzvou samotné pestovanie buniek na kremíku, ale vytvorenie spoľahlivého jazyka pre obojsmernú komunikáciu a tréning biologických systémov. Biopočítače by v budúcnosti mohli pomáhať v nebezpečných či odľahlých oblastiach, kde sa vyžaduje nepretržité učenie za pochodu bez obrovských nárokov na napájanie.
Tisíce hodín testov a prezentácia na konferencii NeurIPS 2026
Vývoj neprebieha len na fyzickom robotickom psovi, ako uvádza portál ScienceAlert. Cortical Labs nadviazal spoluprácu aj s Honda Research Institute Europe, kde vedci testovali správanie živých čipov vo virtuálnej mriežke. Počas viac ako 4 000 hodín interakcií preskúmali takmer 1 300 rôznych kombinácií elektrických signálov, aby pochopili, ako neuróny uchovávajú informácie a budujú pamäťovú stopu.
Prečítaj si tiežMalý vtáčí mozog? Podľa vedcov sa vrana rozhoduje rýchlejšie než človek
Vizuálne rozhodovanie vtákov funguje dvakrát rýchlejšie než u primátov. Zistite, ako kompaktný mozog vrany spracováva zrakové vnemy bez straty presnosti....
Výskumný tím oficiálne prezentoval svoje najnovšie zistenia z oblasti biologickej navigácie na prestížnej vedeckej konferencii NeurIPS 2026 a štúdiu zároveň publikoval na platforme arXiv, kde zatiaľ čaká na záverečné recenzné konanie. Podľa vedcov ide o kľúčový základ pre škálovanie biologických čipov na riešenie čoraz zložitejších úloh.
