<p><strong>Vizuálne rozhodovanie vtákov prebieha v úplne inej architektúre než u cicavcov, napriek tomu dosahuje ohromujúcu presnosť. Neurobiológovia zistili, že operení letci vyhodnocujú zložité optické vstupy dvakrát rýchlejšie ako primáty. Je to za cenu nižšej kvality rozhodnutia?</strong></p>
<p></p>
<p>Dlhé roky prevládala predstava, že vtáčí mozog je vzhľadom na svoju miniatúrnu veľkosť a odlišnú anatómiu iba jednoduchším evolučným príbuzným zložitej mozgovej kôry cicavcov. Moderná neurobiológia však tento mýtus postupne vyvracia. Tím nemeckých vedcov z univerzity v Tübingene pod vedením Andreasa Niedera a Philippa Schmidbauera podrobil vrany čierne sofistikovanému kognitívnemu testu, pri ktorom sledovali ich reakcie na dynamické optické podnety.</p>
<h2>Rovnaká úloha, radikálne odlišný hardvér</h2>
<p>Výskumníci použili klasický test vnímania pohybu s náhodne plávajúcimi bodmi, ktorý sa v laboratóriách bežne používa na meranie mozgovej aktivity u makakov aj ľudí. Úlohou subjektu je sledovať zhluk bielych bodiek na tmavej obrazovke a určiť, ktorým smerom sa prevažná časť z nich posúva. Zatiaľ čo opice v takýchto úlohách zvyčajne hlásia smer očnými pohybmi, vrany boli vycvičené označiť výsledok klepnutím zobáka na bočné terče dotykového monitora za odmenu v podobe múčneho červa.</p>


<div class="su-posts su-posts-default-loop ">

	
					
			
			<div id="su-post-32547" class="su-post ">

									<a class="su-post-thumbnail" href="https://wp.techguru.sk/32547/ako-utisit-piskanie-v-usiach-elektrina-do-jazyka-znie-slubne/"><img loading="lazy" decoding="async" width="1300" height="866" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus.jpg" class="attachment-post-thumbnail size-post-thumbnail wp-post-image" alt="Ako utíšiť pískanie v ušiach? Elektrina do jazyka znie sľubne" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus.jpg 1300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus-300x200.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus-1024x682.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus-768x512.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus-330x220.jpg 330w" sizes="auto, (max-width: 1300px) 100vw, 1300px" /></a>
				
				<h2 class="su-post-title"><a href="https://wp.techguru.sk/32547/ako-utisit-piskanie-v-usiach-elektrina-do-jazyka-znie-slubne/">Ako utíšiť pískanie v ušiach? Elektrina do jazyka znie sľubne</a></h2>

				<div class="su-post-meta">
					Posted: 22. októbra 2026				</div>

				<div class="su-post-excerpt">
					<p>Neustále pískanie či hučanie v ušiach dokáže človeku poriadne znepríjemniť život. Nezvyčajná liečba, ktorá kombinuje zvuky s elektrickými impulzmi do jazyka, však prináša sľubné výsledky. Po novom ju pripúšťajú aj americké odborné odporúčania.</p>
				</div>

									<a href="https://wp.techguru.sk/32547/ako-utisit-piskanie-v-usiach-elektrina-do-jazyka-znie-slubne/#respond" class="su-post-comments-link">0 comments</a>
				
			</div>

		
	
</div>

<p>Vizuálny šum bol odstupňovaný od veľmi jednoduchých prípadov, kde sa rovnakým smerom hýbalo vyše 80 percent bodiek, až po mimoriadne ťažké situácie s iba trojpercentnou zhodou. Ako ukázala <a href="https://doi.org/10.1126/science.aed6459">štúdia publikovaná v prestížnom časopise Science</a>, vrany dokázali správny smer spoľahlivo identifikovať aj pri najmenšej čitateľnosti podnetu.</p>
<h2>Mozgové signály odhalili vedomé zvažovanie</h2>
<p>Cicavce analyzujú svet pomocou neokortexu, ktorý je vrstvený do plochých bunkových plátov. Vtáky sa od spoločného predka s cicavcami oddelili pred viac než 360 miliónmi rokov a ich mozgové tkanivo sa vyvinulo do podoby hustých jadier bez vrstvenia. Vedci preto monitorovali činnosť 248 neurónov v oblasti zvanej nidopallium caudolaterale, čo je funkčná paralela prefrontálneho kortexu človeka.</p>


<div class="su-posts su-posts-default-loop ">

	
					
			
			<div id="su-post-32469" class="su-post ">

									<a class="su-post-thumbnail" href="https://wp.techguru.sk/32469/vibe-coding-meni-syntezatory-upravy-firmveru/"><img loading="lazy" decoding="async" width="1300" height="731" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje.jpg" class="attachment-post-thumbnail size-post-thumbnail wp-post-image" alt="Vibe coding mení hudbu. Amatéri si sami preprogramujú nástroje" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje.jpg 1300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje-300x169.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje-1024x576.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje-768x432.jpg 768w" sizes="auto, (max-width: 1300px) 100vw, 1300px" /></a>
				
				<h2 class="su-post-title"><a href="https://wp.techguru.sk/32469/vibe-coding-meni-syntezatory-upravy-firmveru/">Vibe coding mení hudbu. Amatéri si sami preprogramujú nástroje</a></h2>

				<div class="su-post-meta">
					Posted: 20. októbra 2026				</div>

				<div class="su-post-excerpt">
					<p>Ako vibe coding mení syntezátory a starší hardvér? Nadšenci vďaka AI prepisujú firmvér hudobných mašín, reakcie výrobcov však rozdeľujú scénu.</p>
				</div>

									<a href="https://wp.techguru.sk/32469/vibe-coding-meni-syntezatory-upravy-firmveru/#respond" class="su-post-comments-link">0 comments</a>
				
			</div>

		
	
</div>

<p>Záznamy preukázali, že zhruba štvrtina sledovaných <a href="https://wp.techguru.sk/neuron-vs-umely-neuron/" target="_blank" rel="noopener">neurónov</a> začala akumulovať zmyslové dôkazy a meniť frekvenciu impulzov podľa toho, ktorý smer vták neskôr vybral. Tento signál sa objavil už zhruba 70 milisekúnd po zobrazení obrazca a plných 170 milisekúnd predtým, než vták vôbec pohol hlavou k terču. Nešlo teda o náhodný reflex, ale o poctivé matematické vyhodnocovanie postupne zbieraných dát, presne ako v primátej mozgovej kôre.</p>
<h2>Dvojnásobné tempo bez straty presnosti</h2>
<p>Kľúčovým zistením experimentu bol čas potrebný na spracovanie vizuálneho vstupu. Ponúkalo sa podozrenie, že vtáky skrátka stavia na rýchlosť na úkor presnosti, dáta však potvrdili presný opak. Úspešnosť vrán bola plne porovnateľná s opicami či ľuďmi, no ich reakčný čas bol neporovnateľne kratší.</p>


<div class="su-posts su-posts-default-loop ">

	
					
			
			<div id="su-post-32587" class="su-post ">

									<a class="su-post-thumbnail" href="https://wp.techguru.sk/32587/vakcina-proti-rakovine-moderna-merck-intismeran/"><img loading="lazy" decoding="async" width="1300" height="700" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine.jpg" class="attachment-post-thumbnail size-post-thumbnail wp-post-image" alt="Vakcína proti rakovine kože uspela. Riziko návratu kleslo o 42 %" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine.jpg 1300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine-300x162.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine-1024x551.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine-768x414.jpg 768w" sizes="auto, (max-width: 1300px) 100vw, 1300px" /></a>
				
				<h2 class="su-post-title"><a href="https://wp.techguru.sk/32587/vakcina-proti-rakovine-moderna-merck-intismeran/">Vakcína proti rakovine kože uspela. Riziko návratu kleslo o 42 %</a></h2>

				<div class="su-post-meta">
					Posted: 23. októbra 2026				</div>

				<div class="su-post-excerpt">
					<p>Nová mRNA vakcína proti rakovine od firiem Moderna a Merck prináša prelomové výsledky. Prečítajte si, ako personalizovaná terapia chráni pred návratom…</p>
				</div>

									<a href="https://wp.techguru.sk/32587/vakcina-proti-rakovine-moderna-merck-intismeran/#respond" class="su-post-comments-link">0 comments</a>
				
			</div>

		
	
</div>

<p>Zatiaľ čo opice potrebovali v porovnateľných experimentoch 410 až 600 milisekúnd, vrany zvládli rovnaké vyhodnotenie v priemere za bleskových 235 milisekúnd. Za touto rýchlosťou stoja podľa autorov dva hlavné fyziologické mechanizmy, ktoré si vyžiadala evolúcia letu. Vtáčí mozog je kvôli úspore hmotnosti extrémne miniatúrny a hustý, čo znamená, že axóny spájajúce jednotlivé nervové bunky sú výrazne kratšie. Krátke vedenie dramaticky znižuje čas potrebný na prenos signálu.</p>
<blockquote><p><em>S nadsadením teda možno konštatovať, že máme dlhšie vedenie, než vrana&#8230;</em></p></blockquote>
<p>Druhým kľúčovým faktorom je termodynamika: vtáčí organizmus funguje pri teplote 41 až 42 stupňov Celzia, čo výrazne zrýchľuje všetky elektrochemické reakcie, otváranie iónových kanálov aj prenos neurotransmitérov cez synapsie. V spojení s bleskovým zrakovým aparátom tak operení vládcovia oblohy disponujú organickým výpočtovým systémom, ktorý cicavcom v rýchlosti vedomého rozhodovania nedáva šancu.</p>

Malý vtáčí mozog? Nemecká štúdia ukázala, že vrana myslí rýchlejšie než človek

Malý vtáčí mozog? Podľa vedcov sa vrana rozhoduje rýchlejšie než človek

<p><strong>V roku 2020 bola spustená minihra Borderlands Science, ktorá bola integrovaná do populárnej strieľačky Borderlands 3. Cieľom tejto minihry bolo nenásilnou cestou zapojiť hráčov do vedeckého výskumu ľudského mikrobiómu, teda spoločenstva baktérií v našom čreve</strong><br />
<br />
Pôvodne sa vedci z univerzity McGill obávali o úspešnosť projektu, no výsledok prekonal všetky očakávania. Až <a href="https://www.pcgamer.com/games/fps/borderlands-3-community-scores-a-big-win-for-science-these-players-have-helped-trace-the-evolutionary-relationships-of-more-than-a-million-different-kinds-of-bacteria-that-live-in-the-human-gut/">4,5 milióna hráčov pomohlo vedcom</a> s analýzou genetického materiálu milióna rôznych druhov baktérií.</p>
<p>Hráči v podstate porovnávali rady buniek, ktoré predstavovali stavebné bloky DNA rôznych mikroorganizmov. Išlo o úlohu, ktorú doposiaľ nezvládli ani tie najvyspelejšie počítačové algoritmy.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Bude ťa zaujímať: <a href="https://wp.techguru.sk/25840/samsung-je-opat-najpredavanejsi-na-svete-apple-straca-podu-pod-nohami-huawei-sa-brani-sankciam/">Samsung je opäť najpredávanejší na svete, Apple stráca pôdu pod nohami. Huawei sa bráni sankciám</a></h2>
<hr />
<p>Hráči <a href="https://borderlands.2k.com/news/borderlands-science/">Borderlands Science</a> sa podieľali na výskume rôznymi spôsobmi. Jedným z najdôležitejších bolo porovnávanie radov buniek, ktoré predstavovali stavebné bloky DNA rôznych mikroorganizmov. Táto úloha, zdanlivo jednoduchá, si vyžadovala pozornú analýzu a logické myslenie. Hráči museli identifikovať podobnosti a rozdiely medzi bunkami a správne ich usporiadať do stromovej štruktúry, ktorá odrážala evolučné vzťahy medzi baktériami.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/Borderlands-Science-01.jpg" data-rel="lightbox-gallery-3c7qlo87" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-large wp-image-25863" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/Borderlands-Science-01-1024x572.jpg" alt="Borderlands 3" width="697" height="389" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/Borderlands-Science-01-1024x572.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/Borderlands-Science-01-300x168.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/Borderlands-Science-01-768x429.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/Borderlands-Science-01-1536x858.jpg 1536w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/Borderlands-Science-01.jpg 1785w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<p>Týmto spôsobom hráči pomohli vedcom vytvoriť komplexný a presný „rodokmeň“ mikroorganizmov v ľudskom čreve. Táto informácia je pre vedcov neoceniteľná, pretože im umožňuje lepšie pochopiť, ako mikrobióm ovplyvňuje naše zdravie a ako s ním môžeme bojovať proti rôznym chorobám.</p>
<p>Okrem porovnávania buniek sa hráči Borderlands Science podieľali aj na analýze dát a identifikácii vzorcov v mikrobiálnej DNA. Vďaka ich úsiliu vedci dokázali odhaliť nové súvislosti medzi rôznymi typmi baktérií a ich funkciami v tele.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/25846/deepfake-nahe-fotky-taylor-swift-su-problem-microsoft-slubuje-opatrenia/">Deepfake nahé fotky Taylor Swift sú problém. Microsoft a Meta sľubujú opatrenia</a></h2>
<hr />
<p>Vďaka projektu Borderlands Science sa vedcom podarilo získať päťkrát viac dát o mikrobiálnej DNA ako za predchádzajúcich 10 rokov výskumu s inou citizen science hrou (odborný termín pre verejnosťou podporovaný vedecký projekt). Borderlands Science ukázal, že ak sa takéto projekty prepoja s hrami zábavnou formou, dokážu mať obrovský dosah.</p>
<p><iframe loading="lazy" title="Borderlands 3 - Borderlands Science Official Trailer" width="697" height="392" src="https://www.youtube.com/embed/L_mH6Ak_Ny0?feature=oembed" frameborder="0" allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" referrerpolicy="strict-origin-when-cross-origin" allowfullscreen></iframe></p>
<p>Výskumníci plánujú získané dáta využiť na prepojenie konkrétnych typov mikroorganizmov s naším jedálničkom, starnutím a rôznymi chorobami. Projekt Borderlands Science stále prebieha a vedci zbierajú ďalšie dáta od hráčov.</p>
<div align="center"><strong>Ak ťa bavíme, podpor nás a kúp nám pivo za 2‚¬:</strong> <script type="text/javascript" src="https://cdnjs.buymeacoffee.com/1.0.0/button.prod.min.js" data-name="bmc-button" data-slug="techguruskcz" data-color="#66cc33" data-emoji="ðŸe" data-font="Inter" data-text="Kúp nám pivo" data-outline-color="#000000" data-font-color="#000000" data-coffee-color="#FFDD00" ></script></div>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

HrÃ¡Äi Borderlands 3 pomohli vedcom skÃºmaÅ¥ Ä¾udskÃ½ mikrobiÃ³m v ÄervÃ¡ch

Hráči Borderlands 3 pomohli vedcom skúmať ľudský mikrobióm v črevách

<p><strong>Vědci z Ósacké univerzity vytiskli první mramorovaný hovězí steak wagyu na světě pomocí kmenových buněk. Vypadá skvěle, bude i chutnat?</strong></p>
<p></p>
<p>Vypadá jako realistický kus steaku obsahující svaly, tuk, a dokonce i cévy. Vyroben byl z kmenových buněk izolovaných z japonského skotu. Hovězí maso wagyu je díky vynikající mramorované struktuře jedním z nejvyhledávanějších a nejdražších mas na světě.</p>
<h2>Co že je ta mramorová struktura?</h2>
<p>Mramorované maso má tuk uložený v mezisvalových vláknech. To ho pak dělá křehčí i lahodnější, neboť tuk je nositelem chuti. A právě toto mramorování dělá veliký problém vytisknout na 3D tiskárně.</p>
<figure id="attachment_20564" class="thumbnail wp-caption aligncenter" style="width: 660px"><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2021/09/wagyu-mentah_169.png" data-rel="lightbox-gallery-RPKOxn4a" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="wp-image-20564 size-full" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2021/09/wagyu-mentah_169.png" alt="mramorovaná struktura" width="650" height="366" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2021/09/wagyu-mentah_169.png 650w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2021/09/wagyu-mentah_169-300x169.png 300w" sizes="auto, (max-width: 650px) 100vw, 650px" /></a><figcaption class="caption wp-caption-text">Na obrázku lze vidět mramorovaná struktura typické pro steak wagyu.</figcaption></figure>
<p>Vyrobit dnes maso umí již spousta institucí, avšak pouze v jednoduché struktuře připomínající mleté. Zahrát si na Boha a vytisknout takto složitou strukturu masa včetně všech tukových a svalových vláken nebylo jednoduché.</p>
<p>Ovšem vědcům se to podařilo a jejich píle se vyplatila. Úspěch procesu tkvěl ve speciální technice, kterou vyvinuli. Díky ní se do budoucna bude moci takové maso vyrábět daleko dostupnější a udržitelnější cestou.</p>
<h2>Jak ten wagyu steak vyrobili?</h2>
<p>Výzkumníci použili dva typy kmenových buněk. Hovězí satelitní buňky a kmenové buňky extrahované z tuků izolovaných od krav wagyu, podle článku publikovaného v časopise <a href="https://www.nature.com/ncomms/">Nature Communications</a>.</p>
<p>Poté tyto buňky vzali a inkubovali je v prostředí, které simulovalo tělo zvířete. Buňky se následně chovali stejně, jako kdyby byly ve svém přirozeném prostředí. Začali se množit a tím postupně vznikala svalová a tuková vlákna a cévy.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Čtěte také: <a href="https://wp.techguru.sk/19024/na-darknete-kupite-falosne-identity-utok-na-mobil-ci-fb-profil/">Na darknetu koupíte falešné identity, útok na mobil či FB profil</a></h2>
<hr />
<p>Vlákna byla namotána do zásobníku pro 3D tiskárnu. Při procesu tiskárna tyto vlákna vrstvila na sebe do podoby jakéhosi válce. Jeho rozříznutím se získal steak o stejné mramorované struktuře, jakou má pravé maso waygu.</p>
<blockquote><p><em>&#8220;Vylepšením této technologie bude možné nejen reprodukovat složité struktury masa, jako je krásné sashi z hovězího masa wagyu, ale také provádět různé úpravy tukových a svalových složek,</em>&#8221; uvedla hlavní autorka Michiya Matsusaki.</p></blockquote>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2021/09/wagyu-3d-printed_resize_md.png" data-rel="lightbox-gallery-RPKOxn4a" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-full wp-image-20565" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2021/09/wagyu-3d-printed_resize_md.png" alt="výroba Wagyu steak" width="744" height="527" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2021/09/wagyu-3d-printed_resize_md.png 744w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2021/09/wagyu-3d-printed_resize_md-300x213.png 300w" sizes="auto, (max-width: 744px) 100vw, 744px" /></a></p>
<h2>Nahradí vyrobené maso to pěstované?</h2>
<p>Chuťově i strukturálně takto vyrobené maso údajně předčí to pěstované. Bohužel není známa cena ani čas potřebný pro výrobu tohoto masa, nicméně, zní to slibně.</p>
<p>Podle Markets and Markets by buněčný masný průmysl mohl mít do roku 2027 hodnotu 20 milionů dolarů. Revoluční technologie 3D tisku můžou jednoho dne eliminovat potřebu získávat maso z dobytku. Připraví se tak cesta pro nový, udržitelnější způsob, jak si v budoucnu pochutnat na mase.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Čtěte také: <a href="https://wp.techguru.sk/18947/bee-smarter-lenovo-a-zivica-podporuju-mestske-vcely/">Bee Smarter: Lenovo a Živica podporují Městské včely</a></h2>
<hr />
<p><em>Zdroje: interestingengineering.com</em></p>

vědci