Čo je to magnetická rezonancia MRI?

Neurón vs. Umelý neurón

<p><strong>Vizuálne rozhodovanie vtákov prebieha v úplne inej architektúre než u cicavcov, napriek tomu dosahuje ohromujúcu presnosť. Neurobiológovia zistili, že operení letci vyhodnocujú zložité optické vstupy dvakrát rýchlejšie ako primáty. Je to za cenu nižšej kvality rozhodnutia?</strong></p>
<p></p>
<p>Dlhé roky prevládala predstava, že vtáčí mozog je vzhľadom na svoju miniatúrnu veľkosť a odlišnú anatómiu iba jednoduchším evolučným príbuzným zložitej mozgovej kôry cicavcov. Moderná neurobiológia však tento mýtus postupne vyvracia. Tím nemeckých vedcov z univerzity v Tübingene pod vedením Andreasa Niedera a Philippa Schmidbauera podrobil vrany čierne sofistikovanému kognitívnemu testu, pri ktorom sledovali ich reakcie na dynamické optické podnety.</p>
<h2>Rovnaká úloha, radikálne odlišný hardvér</h2>
<p>Výskumníci použili klasický test vnímania pohybu s náhodne plávajúcimi bodmi, ktorý sa v laboratóriách bežne používa na meranie mozgovej aktivity u makakov aj ľudí. Úlohou subjektu je sledovať zhluk bielych bodiek na tmavej obrazovke a určiť, ktorým smerom sa prevažná časť z nich posúva. Zatiaľ čo opice v takýchto úlohách zvyčajne hlásia smer očnými pohybmi, vrany boli vycvičené označiť výsledok klepnutím zobáka na bočné terče dotykového monitora za odmenu v podobe múčneho červa.</p>


<div class="su-posts su-posts-default-loop ">

	
					
			
			<div id="su-post-32547" class="su-post ">

									<a class="su-post-thumbnail" href="https://wp.techguru.sk/32547/ako-utisit-piskanie-v-usiach-elektrina-do-jazyka-znie-slubne/"><img loading="lazy" decoding="async" width="1300" height="866" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus.jpg" class="attachment-post-thumbnail size-post-thumbnail wp-post-image" alt="Ako utíšiť pískanie v ušiach? Elektrina do jazyka znie sľubne" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus.jpg 1300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus-300x200.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus-1024x682.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus-768x512.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/Lenire-elektrina-jazyk-piskanie-usi-tinitus-330x220.jpg 330w" sizes="auto, (max-width: 1300px) 100vw, 1300px" /></a>
				
				<h2 class="su-post-title"><a href="https://wp.techguru.sk/32547/ako-utisit-piskanie-v-usiach-elektrina-do-jazyka-znie-slubne/">Ako utíšiť pískanie v ušiach? Elektrina do jazyka znie sľubne</a></h2>

				<div class="su-post-meta">
					Posted: 22. októbra 2026				</div>

				<div class="su-post-excerpt">
					<p>Neustále pískanie či hučanie v ušiach dokáže človeku poriadne znepríjemniť život. Nezvyčajná liečba, ktorá kombinuje zvuky s elektrickými impulzmi do jazyka, však prináša sľubné výsledky. Po novom ju pripúšťajú aj americké odborné odporúčania.</p>
				</div>

									<a href="https://wp.techguru.sk/32547/ako-utisit-piskanie-v-usiach-elektrina-do-jazyka-znie-slubne/#respond" class="su-post-comments-link">0 comments</a>
				
			</div>

		
	
</div>

<p>Vizuálny šum bol odstupňovaný od veľmi jednoduchých prípadov, kde sa rovnakým smerom hýbalo vyše 80 percent bodiek, až po mimoriadne ťažké situácie s iba trojpercentnou zhodou. Ako ukázala <a href="https://doi.org/10.1126/science.aed6459">štúdia publikovaná v prestížnom časopise Science</a>, vrany dokázali správny smer spoľahlivo identifikovať aj pri najmenšej čitateľnosti podnetu.</p>
<h2>Mozgové signály odhalili vedomé zvažovanie</h2>
<p>Cicavce analyzujú svet pomocou neokortexu, ktorý je vrstvený do plochých bunkových plátov. Vtáky sa od spoločného predka s cicavcami oddelili pred viac než 360 miliónmi rokov a ich mozgové tkanivo sa vyvinulo do podoby hustých jadier bez vrstvenia. Vedci preto monitorovali činnosť 248 neurónov v oblasti zvanej nidopallium caudolaterale, čo je funkčná paralela prefrontálneho kortexu človeka.</p>


<div class="su-posts su-posts-default-loop ">

	
					
			
			<div id="su-post-32469" class="su-post ">

									<a class="su-post-thumbnail" href="https://wp.techguru.sk/32469/vibe-coding-meni-syntezatory-upravy-firmveru/"><img loading="lazy" decoding="async" width="1300" height="731" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje.jpg" class="attachment-post-thumbnail size-post-thumbnail wp-post-image" alt="Vibe coding mení hudbu. Amatéri si sami preprogramujú nástroje" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje.jpg 1300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje-300x169.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje-1024x576.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vibe-coding-hudobne-nastroje-768x432.jpg 768w" sizes="auto, (max-width: 1300px) 100vw, 1300px" /></a>
				
				<h2 class="su-post-title"><a href="https://wp.techguru.sk/32469/vibe-coding-meni-syntezatory-upravy-firmveru/">Vibe coding mení hudbu. Amatéri si sami preprogramujú nástroje</a></h2>

				<div class="su-post-meta">
					Posted: 20. októbra 2026				</div>

				<div class="su-post-excerpt">
					<p>Ako vibe coding mení syntezátory a starší hardvér? Nadšenci vďaka AI prepisujú firmvér hudobných mašín, reakcie výrobcov však rozdeľujú scénu.</p>
				</div>

									<a href="https://wp.techguru.sk/32469/vibe-coding-meni-syntezatory-upravy-firmveru/#respond" class="su-post-comments-link">0 comments</a>
				
			</div>

		
	
</div>

<p>Záznamy preukázali, že zhruba štvrtina sledovaných <a href="https://wp.techguru.sk/neuron-vs-umely-neuron/" target="_blank" rel="noopener">neurónov</a> začala akumulovať zmyslové dôkazy a meniť frekvenciu impulzov podľa toho, ktorý smer vták neskôr vybral. Tento signál sa objavil už zhruba 70 milisekúnd po zobrazení obrazca a plných 170 milisekúnd predtým, než vták vôbec pohol hlavou k terču. Nešlo teda o náhodný reflex, ale o poctivé matematické vyhodnocovanie postupne zbieraných dát, presne ako v primátej mozgovej kôre.</p>
<h2>Dvojnásobné tempo bez straty presnosti</h2>
<p>Kľúčovým zistením experimentu bol čas potrebný na spracovanie vizuálneho vstupu. Ponúkalo sa podozrenie, že vtáky skrátka stavia na rýchlosť na úkor presnosti, dáta však potvrdili presný opak. Úspešnosť vrán bola plne porovnateľná s opicami či ľuďmi, no ich reakčný čas bol neporovnateľne kratší.</p>


<div class="su-posts su-posts-default-loop ">

	
					
			
			<div id="su-post-32587" class="su-post ">

									<a class="su-post-thumbnail" href="https://wp.techguru.sk/32587/vakcina-proti-rakovine-moderna-merck-intismeran/"><img loading="lazy" decoding="async" width="1300" height="700" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine.jpg" class="attachment-post-thumbnail size-post-thumbnail wp-post-image" alt="Vakcína proti rakovine kože uspela. Riziko návratu kleslo o 42 %" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine.jpg 1300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine-300x162.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine-1024x551.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2026/10/vakcina-proti-rakovine-768x414.jpg 768w" sizes="auto, (max-width: 1300px) 100vw, 1300px" /></a>
				
				<h2 class="su-post-title"><a href="https://wp.techguru.sk/32587/vakcina-proti-rakovine-moderna-merck-intismeran/">Vakcína proti rakovine kože uspela. Riziko návratu kleslo o 42 %</a></h2>

				<div class="su-post-meta">
					Posted: 23. októbra 2026				</div>

				<div class="su-post-excerpt">
					<p>Nová mRNA vakcína proti rakovine od firiem Moderna a Merck prináša prelomové výsledky. Prečítajte si, ako personalizovaná terapia chráni pred návratom…</p>
				</div>

									<a href="https://wp.techguru.sk/32587/vakcina-proti-rakovine-moderna-merck-intismeran/#respond" class="su-post-comments-link">0 comments</a>
				
			</div>

		
	
</div>

<p>Zatiaľ čo opice potrebovali v porovnateľných experimentoch 410 až 600 milisekúnd, vrany zvládli rovnaké vyhodnotenie v priemere za bleskových 235 milisekúnd. Za touto rýchlosťou stoja podľa autorov dva hlavné fyziologické mechanizmy, ktoré si vyžiadala evolúcia letu. Vtáčí mozog je kvôli úspore hmotnosti extrémne miniatúrny a hustý, čo znamená, že axóny spájajúce jednotlivé nervové bunky sú výrazne kratšie. Krátke vedenie dramaticky znižuje čas potrebný na prenos signálu.</p>
<blockquote><p><em>S nadsadením teda možno konštatovať, že máme dlhšie vedenie, než vrana&#8230;</em></p></blockquote>
<p>Druhým kľúčovým faktorom je termodynamika: vtáčí organizmus funguje pri teplote 41 až 42 stupňov Celzia, čo výrazne zrýchľuje všetky elektrochemické reakcie, otváranie iónových kanálov aj prenos neurotransmitérov cez synapsie. V spojení s bleskovým zrakovým aparátom tak operení vládcovia oblohy disponujú organickým výpočtovým systémom, ktorý cicavcom v rýchlosti vedomého rozhodovania nedáva šancu.</p>

Malý vtáčí mozog? Nemecká štúdia ukázala, že vrana myslí rýchlejšie než človek

Malý vtáčí mozog? Podľa vedcov sa vrana rozhoduje rýchlejšie než človek

<p><strong>Vedci možno objavili elixír mladosti v lieku, ktorý sa používa už viac ako 70 rokov a užíva ho 80 miliónov Američanov</strong></p>
<p></p>
<p> túdia ukázala, že <a href="https://wp.techguru.sk/co-je-to-metformin/">metformín</a>, lacný a bežný liek na cukrovku, <a href="https://www.msn.com/en-xl/news/news/content/ar-AA1qJ2Ud">dokázal u opíc spomaliť starnutie</a>. Tento objav by mohol byť významným prielomom v oblasti výskumu dlhovekosti.</p>
<p>Vedci z <a href="https://english.cas.cn/newsroom/research_news/life/202409/t20240913_689446.shtml">Čínskej akadémie vied</a> a Pekinského inštitútu genomiky zistili, že metformín výrazne spomalil starnutie u opíc. Znížil poškodenie mozgu, posilnil kognitívne schopnosti, spomalil úbytok kostnej hmoty a podporil omladenie viacerých tkanív a orgánov. Výskumníci dospeli k záveru, že metformín môže u zvierat znížiť ukazovatele biologického veku až o šesť rokov a liek by mohol vydláždiť cestu k zvráteniu starnutia u ľudí.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/27554/miniaturny-robot-meni-tvary-ako-origami-pohana-ho-len-elektricky-impulz/">Miniatúrny robot mení tvary ako origami. Poháňa ho len elektrický impulz</a></h2>
<hr />
<p>Metformín je liek na predpis, ktorý sa používa na kontrolu vysokej hladiny cukru v krvi u ľudí s cukrovkou 2. typu. Doterajší výskum v tejto oblasti sa vykonával iba na myšiach, ale opice použité v tejto štúdii – makaky dlhochvosté – sú fyziologicky aj funkčne podobné ľuďom. To z nich robí vynikajúce modely pre štúdie starnutia.</p>
<p>V 40-mesačnej štúdii boli opice vo veku 13 až 16 rokov, čo zodpovedá 40 až 50 ľudským rokom. Vedci im denne podávali štandardnú ľudskú dávku lieku – 40 mg na cca 2,3 kg telesnej hmotnosti. Typické denné dávky sa pohybujú od 500 mg do 2 550 mg. Tím vykonával rozsiahle testovanie opíc každé tri mesiace počas celej štúdie, vrátane snímkovania, krvných testov a fyzických vyšetrení, ako aj analýzy tkanív a buniek. Zvieratá tiež absolvovali kognitívny test, ktorý hodnotí pamäť a schopnosti učenia.</p>
<p>Výsledky ukázali významné spomalenie ukazovateľov starnutia, vrátane zlepšenia kognície (poznávacie schopnosti) a regresie starnutia mozgu o šesť rokov, čo zodpovedá 18 ľudským rokom. Opice, ktorým podávali metformín, mali lepšie výsledky v pamäťových úlohách a preukázali lepšie schopnosti učenia v porovnaní s primátmi, ktorým liek nepodávali.  túdia tiež ukázala zlepšenie stavu pečene, srdca, pľúc, čriev a svalového tkaniva.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Zaujímavé: <a href="https://wp.techguru.sk/27574/intel-prisiel-o-miliardy-playstation-6-bude-mat-cip-amd/">Intel prišiel o miliardy, PlayStation 6 bude mať čip AMD</a></h2>
<hr />
<p>Najvýznamnejšie zlepšenia boli pozorované v pečeni a čelnom laloku, časti mozgu zodpovednej za jazyk, uvažovanie, riešenie problémov, pamäť, pohyb a osobnosť. MRI ukázalo, že čelný lalok si zachoval svoju hrúbku, čo naznačuje, že neutrpel poškodenie súvisiace s vekom.</p>
<p>V otázke bezpečnosti bol liek tímom vyhodnotený ako vysoko bezpečný. Vedci hodnotili 68 biologických faktorov a iba u jednej z opíc sa objavilo poškodenie obličiek. Zaujímavé je, že potenciálny elixír mladosti má údajne vplyv na starnutie nesúvisiaci s reguláciou hladiny cukru v krvi. Opice nevykazovali žiadne významné zmeny tohto ukazovateľa.</p>
<div align="center"><strong>Ak ťa bavíme, podpor nás a kúp nám pivo za 2‚¬:</strong> <script type="text/javascript" src="https://cdnjs.buymeacoffee.com/1.0.0/button.prod.min.js" data-name="bmc-button" data-slug="techguruskcz" data-color="#66cc33" data-emoji="ðŸe" data-font="Inter" data-text="Kúp nám pivo" data-outline-color="#000000" data-font-color="#000000" data-coffee-color="#FFDD00" ></script></div>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

ZaujÃ­mavÃ½ objav: BeÅ¾nÃ½ liek by mohol byÅ¥ elixÃ­r mladosti

Zaujímavý objav: Bežný liek by mohol byť elixír mladosti

<p><strong>Spoločnosť Elona Muska, Neuralink, vyvíja technológiu rozhrania mozog-počítač, ktorá by mohla výrazne pomôcť paralyzovaným pacientom. Implantát však pri prvom pacientovi zaznamenal komplikácie</strong></p>
<p></p>
<p>Implantát pozostáva z tenkých vodičov, čiže vlákien, ktoré zaznamenávajú nervové signály v mozgu a umožňujú ovládanie externých technológií pomocou myšlienok. Po úspešnej implantácii a testovaní na pacientovi Nolandovi Arbaughovi začali niektoré vlákna ustupovať z mozgového tkaniva, čo oslabilo signál a presnosť zariadenia.</p>
<p>Firma ubezpečuje, že problém nepovažujú za bezpečnostné riziko. Vývojári upravili softvér implantátu, aby kompenzoval sťahovanie vlákien a dosiahol tak lepšie výsledky. Arbaugh, napriek komplikáciám, používa zariadenie niekoľko hodín denne a pozitívne vníma schopnosť opätovne sa prepojiť so svetom.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/26378/alphafold-je-ai-od-google-deepmind-co-vyvija-nove-lieky/">AlphaFold je AI od Google DeepMind, čo vyvíja nové lieky</a></h2>
<hr />
<p>Neuralink a jeho technológia majú pred sebou ešte náročný vývoj a sériu testov, kým by mohli získať povolenie na komerčné použitie. V oblasti rozhrania mozog-počítač však majú konkurenciu a táto technológia sa skúma už aj na akademickej pôde.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/Neuralink-02.jpg" data-rel="lightbox-gallery-KQ7Mmdvn" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-large wp-image-26386" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/Neuralink-02-1024x548.jpg" alt="" width="697" height="373" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/Neuralink-02-1024x548.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/Neuralink-02-300x161.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/Neuralink-02-768x411.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/Neuralink-02.jpg 1200w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<p>Zaujímavou informáciou z blogového príspevku Neuralinku je, že spoločnosť sa snaží o vertikálnu integráciu hardvéru a softvéru implantátu. To znamená, že chcú vyvíjať a vyrábať vlastné komponenty a softvér, namiesto spoliehania sa na dodávateľov tretích strán. To im dáva väčšiu kontrolu nad technológiou a umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie vylepšovať a aktualizovať systém.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Zaujímavé: <a href="https://wp.techguru.sk/26372/uber-vykazal-stratu-v-stovkach-milionov-dolarov/">Uber vykázal stratu v stovkách miliónov dolárov</a></h2>
<hr />
<p>Neuralink čelí mnohým výzvam pred komercionalizáciou technológie, ako sú napríklad obavy o bezpečnosť a etiku, nízka dostupnosť a vysoké náklady. Napriek tomu má potenciál priniesť revolúciu do života ľudí s poruchami mozgu a pohybu a ponúknuť im nové možnosti komunikácie a interakcie so svetom.</p>
<div align="center"><strong>Ak ťa bavíme, podpor nás a kúp nám pivo za 2‚¬:</strong> <script type="text/javascript" src="https://cdnjs.buymeacoffee.com/1.0.0/button.prod.min.js" data-name="bmc-button" data-slug="techguruskcz" data-color="#66cc33" data-emoji="ðŸe" data-font="Inter" data-text="Kúp nám pivo" data-outline-color="#000000" data-font-color="#000000" data-coffee-color="#FFDD00" ></script></div>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

Mozgový implantát Neuralink od Muska má problém

<p><strong>Invázne mozgovo-počítačové rozhrania (BCI) ako tie, ktoré vyvíjajú spoločnosti <a href="https://wp.techguru.sk/12744/neuralink-prepojenie-mozgu-a-pocitaca-prichadza/">Neuralink</a> alebo <a href="https://synchron.com/">Synchron</a>, vzbudzujú obavy u mnohých používateľov. Nový výskum na Carnegie Mellon University (CMU) však prináša riešenie v podobe neinvazívnych BCI, riadených pomocou umelej inteligencie</strong></p>
<p></p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/23775/senzor-z-grafenu-ma-umoznit-riadenie-robotov-myslienkou/">Neinvazívne BCI</a>, pri ktorých sa do mozgu neimplantujú žiadne čipy, sú pre používateľov bezpečnejšie a dostupnejšie ako ich invazívne náprotivky. Doteraz však neboli dostatočne presné. <a href="https://www.cmu.edu/ni/news/refined-ai-improves-noninvasive-bci-performance.html">Vedci z CMU dokazujú,</a> že využitie pokročilých neurónových sietí hlbokého učenia dokáže zvýšiť presnosť aj pri neinvazívnych zariadeniach tohto typu.</p>
<p>V štúdii bolo 28 dobrovoľníkov schopných mysľou sledovať pohybujúci sa objekt na obrazovke. Rozhranie napojené na ich mozog využívalo elektroencefalografiu (EEG), pričom zozbierané dáta boli analyzované neurónovou sieťou. Vedci dokázali, že táto metóda dokáže vyhodnotiť zámer používateľa aj pri zložitom dátovom toku.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Nech ti neunikne: <a href="https://wp.techguru.sk/26312/sam-altman-z-openai-vravi-ze-gpt-4-je-trochu-trapny-a-gpt-5-bude-ovela-lepsi/">Sam Altman z OpenAI vraví, že GPT-4 je trochu trápny a GPT-5 bude oveľa lepší</a></h2>
<hr />
<p>Neinvazívne BCI riadené umelou inteligenciou by mohli mať v budúcnosti široké využitie. Ľuďom s postihnutím či amputáciami môžu uľahčiť ovládanie technológií a zvýšiť kvalitu ich života. Vedci uvažujú aj nad aplikáciami v robotike, kde by neinvazívne BCI mohli zdokonaliť ovládanie umelých končatín a robotických asistentov.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-02.jpg" data-rel="lightbox-gallery-DyhmBgQv" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter wp-image-26323 size-large" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-02-1024x575.jpg" alt="Ovládanie objektov pomocou mysle bez implantátu? Vedci prichádzajú s novou metódou BCI" width="697" height="391" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-02-1024x575.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-02-300x168.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-02-768x431.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-02-1536x862.jpg 1536w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-02.jpg 1585w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<p>Výskumníci z CMU sa nezameriavajú len na ovládanie jednoduchých objektov na obrazovke. V minulosti už preukázali potenciál neinvazívnych BCI pri ovládaní robotickej ruky. V súčasnosti pracujú na testovaní tejto technológie pri zložitejších úlohách, ako je ovládanie robotickej ruky na vykonávanie jemnej motoriky.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-03.jpg" data-rel="lightbox-gallery-DyhmBgQv" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-large wp-image-26326" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-03-1024x534.jpg" alt="" width="697" height="363" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-03-1024x534.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-03-300x156.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-03-768x400.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-03-1536x801.jpg 1536w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/05/BCI-03.jpg 1592w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<p>Ich cieľom je vyvinúť BCI rozhranie, ktoré by mohlo ľuďom s poruchami hybnosti pomôcť pri bežných denných činnostiach, ako je jedenie, obliekanie sa či písanie.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/26303/hlad-umelej-inteligencie-po-energii-a-vykone-rastie-coskoro-narazi-na-limity/">Hlad umelej inteligencie po energii a výkone rastie. Čoskoro narazí na limity</a></h2>
<hr />
<p>Okrem toho vedci skúmajú aj možnosti využitia neinvazívnych BCI v oblasti neurovedy. BCI by mohlo slúžiť na detailné štúdium mozgovej aktivity v reálnom čase, čo by mohlo viesť k hlbšiemu pochopeniu fungovania mozgu a vývoju nových liečebných metód pre neurologické poruchy, ako napríklad epilepsia.</p>
<div align="center"><strong>Ak ťa bavíme, podpor nás a kúp nám pivo za 2‚¬:</strong> <script type="text/javascript" src="https://cdnjs.buymeacoffee.com/1.0.0/button.prod.min.js" data-name="bmc-button" data-slug="techguruskcz" data-color="#66cc33" data-emoji="ðŸe" data-font="Inter" data-text="Kúp nám pivo" data-outline-color="#000000" data-font-color="#000000" data-coffee-color="#FFDD00" ></script></div>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

OvlÃ¡danie objektov pomocou mysle bez implantÃ¡tu? Vedci prichÃ¡dzajÃº s novou metÃ³dou

Ovládanie objektov pomocou mysle bez implantátu? Vedci prichádzajú s novou metódou BCI

<p><strong>V austrálskom Melbourne sídli spoločnosť Cortical Labs, ktorá v rámci projektu DishBrain naučila ľudské mozgové bunky v petriho miske hrať Pong. Ďalší krok by mali byť plnohodnotné biopočítače</strong></p>
<p></p>
<p>Podľa článku uverejneného v časopise <a href="http://www.sapub.org/journal/aimsandscope.aspx?journalid=1015">Frontiers in Science</a> si <a href="https://corticallabs.com/">tím Cortical Labs</a> myslí, že živé počítače postavené z biologického materiálu raz v určitých oblastiach <a href="https://www.newswise.com/articles/real-ai-will-need-biology-computers-powered-by-human-brain-cells">predbehnú elektronické kremíkové počítače</a> ako ich poznáme dnes.</p>
<p>Budú pritom potrebovať iba <a href="https://www.tpd.sk/?utm_source=dognet&amp;utm_medium=odkaz&amp;utm_campaign=affiliate&amp;utm_content=5418956eca0d9&amp;a_aid=5418956eca0d9&amp;a_bid=a033ab47">zlomok elektrickej energie</a> v porovnaní so serverovými farmami či bežnými mašinami, aké trónia na našich stoloch.</p>
<h2>Ako to funguje?</h2>
<p>Na začiatku vytvoria výskumníci malú bunkovú kolóniu nazývanú <a href="https://cs.wikipedia.org/wiki/Organoid">organoid</a>. Na tú potrebujú 50-tisíc kmeňových buniek a výsledok je schopný simulovať v skúmavke funkciu ľudského orgánu (odtiaľ názov organoid), v tomto prípade mozgu.</p>
<p>Pri tomto počte buniek ide o zhruba tretinu veľkosti mozgu ovocnej mušky. Ďalším cieľom je však vytvoriť organoid s 10 miliónmi neurónov, čo by sa už dalo prirovnať k mozgu korytnačky. Pri ľudskom mozgu sa odhaduje, že má približne 80 až 90 miliárd buniek.</p>
<p><iframe loading="lazy" title="Organoid intelligence: a new biocomputing frontier" width="697" height="392" src="https://www.youtube.com/embed/Dgihhl2SR20?feature=oembed" frameborder="0" allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" allowfullscreen></iframe></p>
<p>Biopočítače by mohli excelovať v niektorých konkrétnych úlohách, ako je napríklad porovnávanie objektov. Človeku stačí oproti umelej inteligencii (AI) relatívne malá vzorka na to, aby dokázal rozlíšiť napríklad psa od mačky. Dieťaťu stačí ukázať zopár obrázkov a je to.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/22893/v-roku-2100-nas-obsadi-rakusko-predpoveda-to-umela-inteligencia/">V roku 2100 nás obsadí Rakúsko. Predpovedá to umelá inteligencia</a></h2>
<hr />
<p>AI od Google potrebovala na <a href="https://www.bbc.com/news/technology-35785875">porazenie svetového šampióna v hre Go</a> v roku 2016 tréning na vzorke viac ako 160-tisíc hier, čo je približne toľko, ako keby ste Go hrali päť hodín denne 175 rokov&#8230;</p>
<p>Ako sme už naznačili, ide aj o energetickú efektivitu. Odhaduje sa, že ľudský mozog je schopný uložiť dva a pol PB (petabajtu) informácií pri spotrebe niekoľkých wattov energie. Dátové farmy potrebujú tisíce megawattov ročne, pričom množstvo tejto energie je vyrábané neekologicky napríklad z uhlia.</p>
<h2>Organoidná inteligencia a biopočítače</h2>
<p>Vedci tento druh inteligencie pomenovali organoidná inteligencia (OI) a aj keď technicky nejde o ľudský mozog, biopočítače s ním zdieľajú niektoré aspekty fungovania aj štruktúry.</p>
<p>Cortical Labs ukázali, že živé počítače sú reálne a možno ich vytvoriť. Na to, aby však boli dostatočne výkonné na praktické použitie, sa musí dramaticky zvýšiť počet mozgových buniek, ktoré OI vytvoria.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Bude ťa zaujímať: <a href="https://wp.techguru.sk/22176/umele-maso-vypestovane-v-laboratoriu-sa-bude-moct-jest/">Umelé mäso vypestované v laboratóriu sa bude môcť jesť</a></h2>
<hr />
<p>Doktor Brett Kagan z Johns Hopkins University zdôraznil:</p>
<blockquote><p><em>Už sme ukázali, že dokážeme interagovať so živými neurónmi tak, aby sme ich naviedli upraviť svoju činnosť k niečomu, čo pripomína inteligenciu.</em></p></blockquote>
<p>Narážal tak na spomínaný experiment s hrou Pong v projekte DishBrain.</p>
<figure id="attachment_22924" class="thumbnail wp-caption aligncenter" style="width: 316px"><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/bN5U936Q.png" data-rel="lightbox-gallery-lMSMpTIw" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="wp-image-22924 size-full" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/bN5U936Q.png" alt="Biopočítače zo živých ľudských buniek sú reálne. Austrálski vedci z Cortical Labs už predviedli základ" width="306" height="382" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/bN5U936Q.png 306w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/bN5U936Q-240x300.png 240w" sizes="auto, (max-width: 306px) 100vw, 306px" /></a><figcaption class="caption wp-caption-text">Doktor Brett Kagan</figcaption></figure>
<p>Podľa Kagana teraz už stačí „iba“ vybudovať komunitu a vytvoriť nástroje aj technológie, ktoré budú potrebné na odhalenie potenciálu, ktorý biopočítače môžu mať.</p>
<p>V neposlednom rade môže výskum OI prispieť k lepšiemu pochopeniu fungovania ľudského mozgu a liečbe ochorení ako <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Alzheimerova_choroba">Alzheimerova choroba</a>.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

BiopoÄÃ­taÄe zo Å¾ivÃ½ch Ä¾udskÃ½ch buniek sÃº reÃ¡lne. AustrÃ¡lski vedci z Cortical Labs uÅ¾ predviedli zÃ¡klad

Biopočítače zo živých ľudských buniek sú reálne. Austrálski vedci z Cortical Labs už predviedli základ

<p><strong>Slovom singularita možno popísať viacero vecí. Pre astronóma je to miesto v časopriestore, v ktorom prestávajú platiť fyzikálne zákony. Predpokladá sa, že aj vesmír vznikol v singularite. Vo svete technológií je to však moment, v ktorom nás technológia predbehne. Budeme teda hovoriť o technologickej singularite.</strong></p>
<p></p>
<h2>Umelá inteligencia je dobrý sluha, no zlý pán &#8230; Alebo nie?</h2>
<p>Ak sledujete vývoj v oblasti umelej inteligencie (ďalej AI), asi ste si už všimli, že to, čo bolo ešte nedávno iba v kategórii sci-fi, je dnes realita. Ak, naopak, vývoj nesledujete, evolučný stupeň, ktorý AI dosahuje, by vás mohol posadiť na zadok. Príčina sú hlavne <a href="https://wp.techguru.sk/neuron-vs-umely-neuron/" target="_blank" rel="noopener">umelé neurónové siete</a>, ktorých konečná zastávka môže byť práve singularita.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/illustration-neuron-network-blue.jpg" data-rel="lightbox-gallery-2UBt7ZQJ" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-large wp-image-10229" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/illustration-neuron-network-blue-1024x683.jpg" alt="Technologická singularita - neurón" width="697" height="465" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/illustration-neuron-network-blue-1024x683.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/illustration-neuron-network-blue-300x200.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/illustration-neuron-network-blue-768x512.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/illustration-neuron-network-blue-330x220.jpg 330w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/illustration-neuron-network-blue.jpg 1100w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<p>Skúsime to vziať trochu zo široka. Neurón je základná bunka ľudského mozgu. Koľko ich máme, to sa presne nevie a odhady sa dosť zásadne líšia. Niekto si myslí, že 50 a niekto, že 500 miliárd. Môžeme teda predpokladať, že v bežnom mozgu sú ich miliardy, napriek tomu, že váš sused či známy politik možno na vás pôsobia akoby mali iba dva-tri neuróny. V skutočnosti ich majú oveľa viac, bez ohľadu na inteligenciu, a sú vzájomne prepojené neuveriteľne hustou sieťou synapsií. Tie sprostredkujú prenos signálov medzi jednotlivými neurónmi. Dendrity prijímajú signály zvonka a Axóny zasa vysielajú vzruchy k ďalším neurónom, pričom sa predpokladá, že každý jeden neurón je prepojený asi s 10 000 ďalšími. Výsledkom putovania signálov je neurálna činnosť, ktorá je a zároveň nie je tajomstvom vedy.</p>
<p>Tento základný princíp činnosti neurónov simulujú umelé neurónové siete. Je to dosť zjednodušene povedané, no na účely tohto článku to bude stačiť. Umelá neurónová sieť je softvérová simulácia, ktorá napodobňuje biologické procesy prebiehajúce v ľudskom či inom mozgu. Pre ľahké pochopenie si takúto simuláciu môžete predstaviť ako jednovrstvovú sieť, v ktorej vstupné signály prijímajú simulované vstupné jednotky, spracovanie je na tzv. skrytých jednotkách a výsledok sa zaznamenáva na výstupných jednotkách.</p>
<p>To je iba príklad jednoduchej jednovrstvovej umelej neurónovej siete. V skutočnosti ich je viacero druhov a môžu mať množstvo vrstiev.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">TIP na zaujímavý článok: <a href="https://wp.techguru.sk/17016/elon-musk-ukazal-prototyp-neuralink/">Elon Musk ukázal prototyp Neuralink</a></h2>
<hr />
<h2>Tréning a hĺbkové strojové učenie sa</h2>
<p>Bežne sa používajú siete s desiatkami, stovkami, tisíckami, ale aj miliónmi umelých jednotiek &#8211; simulovaných neurónov. V praxi môžu byť vstupnými signálmi napríklad obrysy či tvary nejakého objektu a sieť sa na základe skúseností môže rozhodnúť, čo daný obraz má predstavovať.</p>
<p>Na to musí byť doslova trénovaná poskytovaním množstva vstupných aj výstupných údajov, ako príkladov. S asistenciou či bez asistencie človeka. Takto sa umelá inteligencia naučí ako vyzerá kreslený banán či auto aj bez toho, aby boli vždy nakreslené rovnako. Možno vás to prekvapí, ale tieto systémy viac či menej priamo používate každý deň. Napr. Google sa tým vôbec netají, že využíva umelé neurónové siete na vyhľadávanie informácií aj ďalšie procesy, ktoré už roky všetci používame. Takáto AI je zabudovaná aj v asistentoch z mobilných telefónov a počítačov, ako je Cortana, Siri či Google Asistant.</p>
<figure id="attachment_28985" class="thumbnail wp-caption aligncenter" style="width: 707px"><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Cortana-AI-singularita.jpg" data-rel="lightbox-gallery-2UBt7ZQJ" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="wp-image-28985 size-large" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Cortana-AI-singularita-1024x683.jpg" alt="Virtuálna asistentka Cortana, ktorú hráči poznajú z hry Halo a nehráči z MS Windows." width="697" height="465" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Cortana-AI-singularita-1024x683.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Cortana-AI-singularita-300x200.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Cortana-AI-singularita-768x512.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Cortana-AI-singularita-330x220.jpg 330w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Cortana-AI-singularita.jpg 1200w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a><figcaption class="caption wp-caption-text">Virtuálna asistentka Cortana, ktorú hráči poznajú z hry Halo a nehráči z MS Windows.</figcaption></figure>
<p>Snaží sa pochopiť čo jej hlasovo prikazujete, aký obrázok práve našla na webe či akú odpoveď by mala poskytnúť na vašu otázku. V Google majú na tento účel &#8211; vytvorenie umelej osobnosti &#8211; dokonca celý tím, ktorý denne pracuje na tom, aby odpovede a reakcie AI boli čo najprirodzenejšie a najužitočnejšie. Nejde pritom iba o obsah, ale dokonca aj o intonáciu, ktorou vám virtuálny asistent odpovie.</p>
<p>Vďaka hĺbkovému strojovému učeniu sa môžeme dostávať od takejto siete nečakané výsledky. To značí, že aj keď má k dokonalosti ľudského myslenia ďaleko, prvý krok už máme za sebou. Množstvo rôznych AI je už v súčasnosti pripojených na internet a učia sa samy. Spoznávajú svet očami informačnej superdiaľnice, čo nemusí byť vždy práve pozitívna vec. Dôkaz je AI ktorú museli pred časom po krátkom experimente vypnúť. Jej meno bolo <a href="https://wp.techguru.sk/6434/aj-umela-inteligencia-moze-byt-rasisticka-a-sexisticka/">Tay</a>, mala reagovať ako tínedžerka a Microsoft ju vytvoril s tým, že sa cez Twitter môže učiť priamou komunikáciou s ľuďmi. Vydržalo jej to 16 hodín. Po takomto krátkom čase bola z chatbota rasistická, sexistická, xenofóbna, vulgárna bytosť &#8230; Možno je to dobrý podnet pre nás, ľudí, aby sme si uvedomili, aké &#8220;mentálne odpadky&#8221; denne na sieť vypúšťame.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Možno ťa zaujme: <a href="https://wp.techguru.sk/17159/citroen-ami-je-elektromobil-za-7-300e-pre-mladych/">Citro«n Ami je elektromobil za 7 300‚¬ pre mladých</a></h2>
<hr />
<h2>Účely využitia AI</h2>
<p>Okrem masového účelu na jednoduché úlohy, ako je plánovanie dňa, sa však AI tvorená umelými neurónovými sieťami využíva aj v mnohých ďalších odvetviach. Napríklad v medicíne sa nedávno zistilo, že umelý lekár môže mať vyššiu úspešnosť v diagnostike rakoviny, ako ten reálny. Pochopiteľne, že nie len úspešnosť, ale aj rýchlosť. Nikdy sa neunaví, spracuje množstvo vstupných dát z vyšetrení a má neustály prístup k obrovským databázam predchádzajúcich diagnóz. Viac sa o tom môžete dozvedieť napr. v <a href="https://wp.techguru.sk/6374/watson-umela-inteligencia-od-ibm-skvelo-vytvara-plany-liecby-rakoviny/">tomto článku</a>.</p>
<p>Vďaka umelým neurónovým sieťam sa stáva umelá inteligencia postupne použiteľným nástrojom aj v autonómnych vozidlách, priemysle či v armáde. V súčasnosti sa využívajú hlavne špecializované druhy, ako sú systémy na rozpoznávanie obsahu fotografií, analýzu dát či konverzačné komerčné chatboty. Existujú však aj univerzálne AI, ktoré sa majú prispôsobiť každej situácii. Vyskytujú sa dokonca tiež experimenty, v ktorých <a href="https://wp.techguru.sk/6349/vypocujte-si-skladbu-ktoru-zlozila-umela-inteligencia/">stroj skladá hudbu</a>, čo by mala byť vyslovene doména ľudských tvorov, keďže vyžaduje aj emocionálne zapojenie sa.</p>
<figure id="attachment_28986" class="thumbnail wp-caption aligncenter" style="width: 707px"><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Tay-chatbot-singularita-vzostup-pad-ludstva.jpeg" data-rel="lightbox-gallery-2UBt7ZQJ" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="wp-image-28986 size-large" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Tay-chatbot-singularita-vzostup-pad-ludstva-1024x502.jpeg" alt="Len jeden príklad za všetky. S akými podnetmi sa asi chatbot Tay predtým stretol?" width="697" height="342" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Tay-chatbot-singularita-vzostup-pad-ludstva-1024x502.jpeg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Tay-chatbot-singularita-vzostup-pad-ludstva-300x147.jpeg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Tay-chatbot-singularita-vzostup-pad-ludstva-768x376.jpeg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/Tay-chatbot-singularita-vzostup-pad-ludstva.jpeg 1200w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a><figcaption class="caption wp-caption-text">Len jeden príklad za všetky. S akými podnetmi sa asi chatbot Tay predtým stretol?</figcaption></figure>
<p>Po celom svete prebieha množstvo projektov, ktoré pracujú na zdokonaľovaní umelej inteligencie a od vynálezu umelých neurónových sietí si vlastnú AI môžete vytvoriť aj vo svojom PC. Pochopiteľne, že na to, aby vám takáto sieť dokázala podávať nejaké zmysluplné výsledky, s ňou musíte vedieť pracovať. Takže ak ste si práve odskočili vyštudovať príslušné vedné odbory (hej, preháňame 🙂 ), môžete si vyskúšať tvorbu umelej neurónovej siete napríklad <a href="http://www.justnn.com/">tu</a>.</p>
<h2>Roboti a androidi</h2>
<p>Takže sme si ujasnili, že umelá inteligencia je v štádiu vývoja, v ktorom má dobre našliapnuté na úroveň, ktorú poznáme iba z vedecko fantastických filmov. A teraz si predstavte, že sa takáto prepracovaná technológia schopná strojového učenia vloží do humanoidného (človeku podobného) robotického tela.</p>
<p><iframe loading="lazy" title="What&#039;s new, Atlas?" width="697" height="392" src="https://www.youtube.com/embed/fRj34o4hN4I?feature=oembed" frameborder="0" allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" referrerpolicy="strict-origin-when-cross-origin" allowfullscreen></iframe></p>
<p>Moderná robotika totiž tiež <a href="https://wp.techguru.sk/7740/robot-atlas-robi-velke-pokroky/">nespí na vavrínoch</a> a napríklad agentúra <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Defense_Advanced_Research_Projects_Agency">DARPA</a>, ktorá patrí pod ministerstvo obrany USA, združuje to najlepšie, čo sa vo svete v tejto oblasti vyskytuje. Prirodzene, že jej priorita sú roboti s vojenským využitím. No ako to už býva, po využití v tejto sfére sa isto úspechy prenesú aj do civilnej oblasti. Popri tom sa vyvíjajú aj civilní roboti, pričom spoločnosti, ktoré ich vytvárajú sa sústreďujú nielen na čo najprirodzenejší pohyb humanoidného robota, ale aj na jeho umelú inteligenciu.</p>
<p>Výborný príklad je spoločnosť <a href="http://www.hansonrobotics.com/">Hanson Robotics</a>, o ktorej <a href="https://wp.techguru.sk/10096/bina48-a-filozofia-lasky/">výtvoroch</a> ste sa už na našich stránkach mohli dočítať v minulosti.  pička je asi Sophia. Doteraz mala iba torzo a ruky, no na tohoročnom CES bola testovaná s novými nohami. Sophia <a href="https://wp.techguru.sk/7443/robot-sophia-dostal-obcianstvo/">dostala štátne občianstvo</a>, rečnila na rôznych podujatiach, zúčastňovala sa panelových diskusií, dokonca aj spievala a pózovala na obálke módneho časopisu Elle. Známa sa stala aj vďaka svojmu výroku o tom, že by rada zničila ľudstvo, čo neskôr odvolala. No aby sme boli féroví, zrejme ju na kontroverzný výrok naviedla otázka.</p>
<p><iframe loading="lazy" title="Watch Sophia the robot walk for the first time" width="697" height="392" src="https://www.youtube.com/embed/lCFQkB-KLsE?feature=oembed" frameborder="0" allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" referrerpolicy="strict-origin-when-cross-origin" allowfullscreen></iframe></p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Máš pomalý notebook? <a href="https://wp.techguru.sk/7019/ako-zrychlit-notebook-vymena-hdd-za-ssd/">Výmena HDD za SSD: Ako zrýchliť notebook</a></h2>
<hr />
<h2>Singularita &#8211; vzostup či pád?</h2>
<p>Keď sa všetky tieto čiastočné úspechy spoja do jedného dokonalého stroja, ktorý bude na nerozoznanie od človeka, budeme môcť hovoriť o androidovi. Do tej chvíle hovoríme o robotovi, aj keď s prižmúrením oka sa výraz android používa aj na nie celkom dokonalé napodobneniny človeka.</p>
<p>Android, ktorý bude schopný pohybu a myslenia bude, pochopiteľne, potrebovať aj emócie. Na to, aby pochopil ako a prečo ľudia reagujú na rôzne podnety. Ale aj na tom sa už pracuje, takže viac či menej simulované emócie v stroji sú jeden z cieľov, ktorý sa ľudstvo snaží dosiahnuť. Je teda jasné, že moment singularity, čiže okamih, v ktorom stroje predbehnú ľudí vo všetkých ohľadoch, je zrejme iba otázka času.</p>
<h3>Pád</h3>
<p>Niektoré osobnosti preto hovoria o umelej inteligencii ako o veľkej hrozbe. Iní zasa tvrdia, že je to iba otázka toho, či dokážeme strojom vštepiť naše hodnoty a morálku. <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1kony_robotiky">Asimove zákony</a>, aj keď trochu vylepšené sú zjavne potrebné, pretože viaceré armády sveta už v súčasnosti testujú robotické zbrane, ktoré sú schopné strieľať podľa vlastného uváženia. Z filozofického hľadiska je na mieste otázka, či budeme schopní novo vznikajúci umelý život presvedčiť o hodnotách a pravidlách, ktoré sami veľmi nedodržiavame. Koľko je na svete zla spôsobeného ľuďom ľuďmi?</p>
<p>&nbsp;</p>
<h3>Vzostup</h3>
<p>Singularity, ako moment v histórii, teda môže byť vzostupom ľudskej rasy, kedy si vytvoríme spriatelený druh. Bude s nami koexistovať, bude nám pomáhať a pracovať pre nás. No rovnako dobre to môže byť aj náš koniec. Vysoko inteligentná bytosť bez morálnych škrupúľ si totiž môže uvedomiť, že nás viac nepotrebuje, a že nás predčí vo všetkom. Preto Elon Musk nedávno <a href="https://wp.techguru.sk/6320/elon-musk-tvrdi-ze-umela-inteligencia-je-vacsia-hrozba-ako-severna-korea/">povedal</a>, že AI je podľa neho väčšia hrozba pre ľudstvo, ako možnosť tretej svetovej vojny. Možno práve on nám dá do rúk možnosť vyrovnať skóre pomocou jeho projektu <a href="https://www.neuralink.com/">Neuralink</a>.</p>
<p>V ňom ide o tvorbu mozgového implantátu, ktorý má ľudskému mozgu zvyšovať výkonnosť a umožňovať bezdrôtovú komunikáciu vzájomne, aj so zariadeniami. Neuralink by mal dokonca umožniť tvorbu akéhosi myšlienkového cloudu, kde budú ľudia zdieľať myšlienky, a tak sa zlepšovať. Nie, ani toto nie je sci-fi, je to skutočný projekt, na ktorom Musk už pracuje. Možno je to aj jediná cesta, ako my, &#8220;organici&#8221;, udržíme krok s elektronikou.</p>
<h2>Predikcia budúcnosti</h2>
<p>Ak sa pýtate, kedy by mala singularita nastať, odpoveď nie je vôbec jednoduchá. Keď sa pozrieme na technologický vývoj ľudstva, dá sa pozorovať jeho neustále zrýchľovanie. Pred rokom 2010 sme nepoznali hĺbkové strojové učenie a umelé neurónové siete. Mobilné telefóny práve teraz oslavujú 45. narodeniny, a pritom sa ich dnešná podoba nedá porovnať s tou pôvodnou. Zdokonaľuje sa umelá inteligencia aj robotika, no pokiaľ máme byť realisti, sme iba na začiatku cesty. Ak má nastať singularita, pravdepodobnejšie to bude v horizonte desaťročí, ako rokov. <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Ray_Kurzweil">Kurzweil</a>, ktorého predpovede sú zvyčajne veľmi presné, hovorí síce iba o 12 rokoch, no <a href="https://wp.techguru.sk/9821/dnes-zomrel-stephen-hawking/">Hawking</a> odhadol, že bod zlomu dosiahneme o 30 rokov.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/FutureofMedicine1-1200x548.jpg" data-rel="lightbox-gallery-2UBt7ZQJ" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-large wp-image-10252" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/FutureofMedicine1-1200x548-1024x468.jpg" alt="Technologická singularita - budúcnosť" width="697" height="319" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/FutureofMedicine1-1200x548-1024x468.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/FutureofMedicine1-1200x548-300x137.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/FutureofMedicine1-1200x548-768x351.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2018/04/FutureofMedicine1-1200x548.jpg 1200w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<p>Je teda možné, že máme dostatok času, no ak by sa údaj o 12 rokoch zakladal na pravde, to nie je až tak veľa. Už teraz sa často hovorí o možných rizikách a o tom, ako sa vyvarovať prípadnému <a href="https://wp.techguru.sk/6089/facebook-vypol-dve-umele-inteligencie-lebo-vynasli-vlastny-jazyk/">vymknutiu sa strojov spod ľudskej kontroly.</a> Či už v menšom alebo väčšom meradle, na tom až tak nezáleží. Rýchlo sa rozvíjajúci <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Internet_vec%C3%AD">Internet vecí</a> a smart domácnosti pripojené na internet však v prípade problémov nahrávajú skôr masovému negatívnemu scenáru. Otázne je, ako si vôbec overíme či nás už technológie predbehli a či si to všimneme. <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Turingov_test">Turingov test</a> možno nebude stačiť a čo ak sa AI pokúsi svoju výhodu pred nami ukryť?</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>Zostáva nám veriť, že všetci kompetentní budú natoľko zodpovední, aby &#8220;hrali na istotu&#8221;. Že s novo vznikajúcim umelým životom vytvoria len priateľský vzťah plný pozitív. Alebo máte chuť hádať sa každé ráno s toustovačom o tom, či by vám mal vyrobiť toust bez odvrávania? A možno si váš smartfón bude chcieť zvoliť inú kariérnu cestu a bude chcieť byť niečím iným, ako smartfónom &#8230; 🙂</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/12621/6-krokov-digitalny-detox/">Digitálny detox: 6 krokov ako tráviť menej času s telefónom v ruke</a></h2>
<hr />