Vesmírne observatóriá Hubble a James Webb priniesli trojicu pozoruhodných záberov jedného z najbizarnejších prachových útvarov v našej galaxii. Hmlovina Mačacia hlava mení svoju tvár podľa použitej vlnovej dĺžky a v infračervenom svetle ukázala nečakaný úkaz.
Kozmické observatóriá opäť ukázali, aké obrovské rozdiely vznikajú, keď sa na rovnaké miesto vo vesmíre pozrieme rôznymi prístrojmi. Európska vesmírna agentúra ESA pri príležitosti halloweenskeho obdobia na prelome októbra (října) a novembra (listopadu) 2026 zverejnila tri odlišné pohľady na bizarný prachový útvar, ktorý svojím tvarom pripomína sediacu mačku s otočenou hlavou. Tento stĺp plynu a prachu sa nachádza približne 7 500 svetelných rokov od Zeme v známej hmlovine Carina a astronómovia ho sledujú pri procese postupného pretvárania divokou hviezdnou aktivitou.
Prečítaj si tiežŠok v astronómii: Teleskop Jamesa Webba našiel galaxiu zo začiatku všetkého
Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) zaznamenal prelomový objav, ktorý posúva hranice nášho chápania vesmíru. Astronómovia oznámili, že detegovali najvzdialenejšiu a najstaršiu známu galaxiu, ktorú označili ako MoM z14. Galaxia sa nachádza vo vzdialenosti 13,53 miliardy svetelných rokov a vznikla približne 280 miliónov rokov po Veľkom tresku – to znamená, že vznikla, keď mal vesmír len […]...
Útvar vznikol v prostredí, kde silné ultrafialové žiarenie mladých hviezd doslova ohlodáva a vyparuje okolitý materiál. Jediné oko tejto pomyselnej mačky tvorí mladá hviezda ukrytá v hĺbke prachového závoja. Ako uviedla aj Európska vesmírna agentúra, porovnanie optických a infračervených dát odhaľuje nielen samotnú eróziu stĺpa, ale aj štruktúry, ktoré ľudskému zraku bežne zostávajú skryté.
Odlišné vlnové dĺžky odkrývajú skryté vrstvy
Zatiaľ čo Hubblov ďalekohľad odhalil dramatickú siluetu stĺpa vo viditeľnom svetle s okolitou žiarou excitovaného kyslíka, vodíka a síry, Webbova kamera pre blízke infračervené pásmo prenikla cez jemnejšie vonkajšie závoje prachu priamo k najhustejšiemu jadru. Tento farebný svit v optickom spektre pripomína princíp pozemských polárnych žiar, hoci prebieha v neporovnateľne gigantickejšej mierke pod vplyvom hviezdneho vetra.
Prečítaj si tiežAI agent vykonal operáciu mozgu myši: Vybral liek aj presné miesto vpichu
Autonómny AI agent vykonal operáciu mozgu myši. Prečítajte si, ako riadil robotické rameno a prečo výkonnejší model zákrok odmietol....
Infračervený pohľad navyše odhalil omnoho zložitejšiu vnútornú turbulenciu. Žiarenie hviezd totiž neobrusuje iba vonkajšie okraje, ale vyhĺbilo prachový stĺp aj zvnútra. Webbov prístroj zároveň zachytil stovky vzdialených hviezd a galaxií v pozadí, ktoré cez hustý prach v bežnom svetle vôbec nepresvitajú, a naľavo od mačacej hlavy vykreslil štruktúru pripomínajúcu ruku vystretú k hladkaniu.
Nečakaný bod v strednom infračervenom spektre
Skutočné prekvapenie priniesol až prístroj MIRI na palube Webbovho teleskopu, ktorý sníma stredné infračervené pásmo. V tomto spektre sa celá scéna mení na prízračne modrasté mračno, kde väčšina hviezd úplne mizne a zostáva len emisia polycyklických aromatických uhľovodíkov, teda molekúl uhlíka a vodíka typicky spojených s procesmi spaľovania.
Prečítaj si tiežVoyager 1 prepisuje dejiny: Dosiahne vzdialenosť jedného svetelného dňa
Voyager 1 letí vesmírom takmer 50 rokov. Zistite, ako funguje najvzdialenejší ľudský stroj a kedy presne pretne hranicu jedného svetelného dňa....
Práve v tomto zdanlivo vyprázdnenom zábere sa však ukázal doposiaľ nevysvetlený objekt. Napravo od obrysu mačacej hlavy sa objavil osamelý, nečakane jasný bod. Táto oranžová škvrna predstavuje podľa ESA skutočnú záhadu a jej vzťah k okolitej hmlovine zostáva neobjasnený.
