Najvzdialenejšie dielo ľudských rúk mieri k ďalšiemu symbolickému míľniku. Kozmická sonda Voyager 1 sa po takmer polstoročí vo vesmíre priblíži k vzdialenosti jedného svetelného dňa, pričom vedci už poznajú presný moment.
Keď na sklonku leta 1977 odštartovala zo Zeme dvojica sond Voyager, ich primárna úloha mala trvať sotva päť rokov. Cieľom bol detailný prieskum plynných obrov Jupiter a Saturn. Z plánovanej päťročnice sa však stal jeden z najdlhších a najúspešnejších vedeckých príbehov vôbec. Dnes sa Voyager 1 nachádza v medzihviezdnom priestore a smeruje k méte, ktorú žiadny iný pozemský prístroj nikdy predtým nedosiahol.
Čo v skutočnosti znamená jeden svetelný deň
Pre vesmírnych bádateľov nejde o časový údaj, ale o mieru priestoru. Jeden svetelný deň totiž predstavuje vzdialenosť, ktorú svetlo prekoná za celých 24 hodín vo vákuu. Pri rýchlosti približne 300 000 kilometrov za sekundu to znamená ohromujúcich 26 miliárd kilometrov. Pre lepšiu predstavu, Mesiac je od našej planéty vzdialený necelých 400-tisíc kilometrov a Slnko necelých 150 miliónov kilometrov.
Prečítaj si tiežPsy z Černobyľa sú geneticky iné. Prečo niektoré zmodreli?
Aké tajomstvo skrývajú psy z Černobylu? Pozrite sa, čo odhalil nový genetický výskum o ich jedinečnom prežití v zamorenej zóne....
Voyager 1 sa vesmírom rúti odhadovanou rýchlosťou vyše 60-tisíc kilometrov za hodinu voči Slnku. Hoci ide o mimoriadny výkon, najrýchlejším strojom vytvoreným človekom zostáva slnečná sonda Parker Solar Probe s rýchlosťou presahujúcou 630-tisíc kilometrov za hodinu. Aj pri svojej úctyhodnej rýchlosti potreboval Voyager na pokorenie svetelného dňa neuveriteľných 49 rokov, dva mesiace a trinásť dní.
Záchranné operácie na hranici možností
Udržať takmer polstoročný hardvér pri živote v nehostinnom medzihviezdnom prostredí si vyžaduje špičkový inžiniersky um. Ako upozornil technologický magazín Tom’s Hardware, v roku 2024 museli inžinieri na diaľku vyriešiť kritickú poruchu pamäte, pričom signál cestoval na sondu a späť viac než 45 hodín. Neskôr tím čelil aj neočakávanému prepadu napájania a musel pristúpiť k núdzovému odpájaniu vybraných prístrojov.
Prečítaj si tiežSam Altman: RAM patrí na AI server, nie do vášho PC
Šéf OpenAI Sam Altman tvrdí, že RAM v počítači je plytvanie zdrojmi. Prečo chce obmedzené pamäte sústrediť v dátových centrách a čo čaká trh?...
O pohon palubných systémov sa stará trojica rádioizotopových termoelektrických generátorov (RTG). Hoci ich výkon postupne klesá, odborníci predpokladajú, že by mohli dodávať energiu až do 30. rokov 21. storočia. Voyager 1 tak bude naďalej odosielať cenné telemetrické dáta, kým mu definitívne nedôjde dych.
Kam sonda smeruje a kedy padne historický rekord
Dlhodobá trajektória vedie sondu smerom k hviezde Gliese 445 (známej aj ako AC +79 3888) v súhvezdí Malej medvedice. K tomuto vesmírnemu susedovi sa priblíži na vzdialenosť približne 1,7 svetelného roka. Keďže sa však Voyager 1 pohybuje rýchlosťou rovnajúcou sa len necelým šiestim tisícinám percenta rýchlosti svetla, k hviezde dorazí až o viac než 300-tisíc rokov.
Prečítaj si tiežAI hlási 3 obrovské vedecké objavy v informatike, matematike a fyzike. Vedci ich už overujú
OpenAI predstavila tri vedecké objavy v matematike, fyzike a informatike vrátane vyvrátenia hypotézy exponenciálneho času. Overujú ich špičkoví akademici....
NASA už na sledovanie tohto okamihu spustila oficiálny odpočet. Americká vesmírna agentúra NASA vyrátala, že Voyager 1 pretne métu jedného svetelného dňa presne 18. novembra (listopadu) 2026 o 5:16:07 ráno východoamerického času (EST). V tej chvíli bude každá rádiová správa putovať zo Zeme k aparátu celých 24 hodín a rovnaký čas zaberie aj návrat odpovede.
