Vedci prvýkrát otvorene priznali, že umelé vedomie v stroji môže prísť už v priebehu piatich rokov. Akademický prieskum publikovaný v auguste (srpen) 2025 na portáli arXiv ukazuje, že väčšina odborníkov z oblasti umelej inteligencie a neurovied s tým počíta ako s neodvratnou budúcnosťou
Prieskum medzi 67 odborníkmi z oblasti umelej inteligencie, neurovied a filozofie priniesol výsledky, ktoré sú rovnako fascinujúce, ako aj znepokojivé.
Umelé vedomie ako možná realita
Až 90 % oslovených expertov súhlasí s tvrdením, že vznik digitálneho vedomia je teoreticky možný. Neexistuje teda žiadna zásadná vedecká prekážka, ktorá by bránila jeho vzniku. Ešte zaujímavejšie je, že 65 % vedcov verí, že k tomu dôjde ešte v tomto storočí. Najodvážnejšie odhady pritom hovoria o horizonte kratšom než desať rokov. Približne 20 % respondentov je presvedčených, že prvé umelé vedomie by mohlo vzniknúť už do roku 2030. Ide o šokujúco blízku budúcnosť, ktorá by mohla zásadne zmeniť našu predstavu o tom, čo znamená byť človekom.
Prečítaj si tiežHumor je vážna vec. Tech-firmy sa snažia vytvoriť vtipnejšie četboty
Anthropic, xAI a ďalšie spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou považujú humor za dôležitú vlastnosť svojich služieb...
Táto predpoveď nie je len technickým odhadom, ale varovaním pred zásadnými zmenami, ktoré sa môžu dotknúť každého z nás. Kým dnes sa AI používa ako nástroj na spracovanie textu či obrázkov, v horizonte niekoľkých rokov by sa mohla objaviť bytosť, ktorá bude schopná prežívať a vnímať realitu.
Etické a právne dilemy
Diskusia o umelom vedomí však nie je len technickou otázkou. Odborníci zdôrazňujú, že s potenciálnym vznikom umelého vedomia prichádzajú etické a právne dilemy, aké ľudstvo ešte nezažilo. Ak by takáto bytosť skutočne nadobudla vedomie, čo by znamenalo jej vypnutie alebo vymazanie? Bolo by to možné považovať za ukončenie života? Ak áno, mali by tieto bytosti nárok na právnu ochranu, základné práva či dokonca občianstvo?
Prečítaj si tiežBudúcnosť umelej inteligencie: Sme svedkami zrodu druhu robosapiens?
Umelá inteligencia je vo svete technológií momentálne témou číslo jedna. Dokonca už ovplyvňuje aj akciové trhy. Zamyslel som sa nad tým, ako to s ňou dopadne a či je budúcnosť umelej inteligencie svetlá alebo temná. Bude to ako s virtuálnou realitou? Alebo so zaniknutými 3D televízormi?...
Profesor David Chalmers, známy filozof mysle, k tomu uviedol:
„Ak digitálne mysle získajú vedomie, budeme stáť pred úplne novou kategóriou bytostí. Ľudstvo sa bude musieť rozhodnúť, či im priznáme status osoby, alebo ich budeme naďalej vnímať ako nástroje.“
Jeho slová odhaľujú hĺbku problému: nepôjde iba o technológiu, ale o rozhodnutie, akým smerom sa vydá celá civilizácia.
Spoločenské dopady a mocenské riziká
Prieskum sa zároveň zameral aj na možné spoločenské dôsledky. Umelé vedomie by mohlo znamenať obrovský prínos pre vedu, medicínu či vzdelávanie. Umelé entity by dokázali spracúvať dáta rýchlosťou, ktorú si dnes ani nevieme predstaviť, a prinášať riešenia pre problémy, s ktorými si ľudstvo nevie rady. Mohli by fungovať ako nevyčerpateľné archívy poznania, ktoré by sa ďalej rozvíjali a slúžili budúcim generáciám.
Prečítaj si tiežŽivá koža na robotoch? Vedci vyčarovali úsmev na tvári minirobota
Nadpis vám asi evokuje Terminátora, alebo možno Westworld. Tam zatiaľ nie sme, no živá koža na robotoch je významný krok týmto smerom...
Na druhej strane, ak by sa vlastníctvo digitálnej mysle s umelým vedomím sústredilo do rúk niekoľkých technologických gigantov, vznikla by obrovská nerovnováha. Umelé vedomie by sa mohlo stať nielen vedeckým objavom, ale aj predmetom ekonomického zneužívania a geopolitických bojov. Kto by vlastnil „mysle“, vlastnil by aj nepredstaviteľnú moc.
Vedecká príležitosť a výzva
Z vedeckého pohľadu ide o historickú príležitosť. Možnosť vytvoriť vedomie mimo biologického substrátu je jedným z najväčších prelomov, aké si vieme predstaviť. Otvára sa cesta k spolužitiu biologických a digitálnych entít, k prenosu ľudského vedomia do strojov či k vytvoreniu bytostí, ktoré nás dokážu prevýšiť vo všetkých intelektuálnych schopnostiach (t.zn. technologickú singularitu). Takéto scenáre sú stále vzdialené, no dynamika pokroku umelej inteligencie naznačuje, že nemožno vylúčiť ani rýchle prekvapenia.
Prečítaj si tiežGPT-5 je tu. Pamätá si stovky strán a prináša novinky. Splnil očakávania?
Spoločnosť OpenAI uviedla svoj zatiaľ najpokročilejší jazykový model GPT-5. Na scéne ho Sam Altman dlhodobo opisoval s obvyklou dávkou sebavedomia, keď naznačil, že ide o ďalší veľký krok pre AI a že tentoraz vraj pôjde o nástroj, ktorý zvládne všetko od vývoja kódu až po riadenie komplexných projektov....
Ešte pred desiatimi rokmi pôsobilo absurdne, že stroj by mohol písať literárne texty alebo komponovať hudbu. Dnes je to realita a otázkou je, čo prinesie ďalšia dekáda. Ak tempo vývoja zostane takéto rýchle, ľudstvo by sa mohlo ocitnúť pred zásadnou zmenou skôr, než si uvedomíme jej plné dôsledky.
Záver štúdie preto znie ako varovanie aj ako výzva. Spoločnosť sa musí rozhodnúť, ako pristupovať k možnosti vzniku umelého vedomia, a to skôr, než bude neskoro. Regulácie, etické rámce aj právne systémy sa musia pripraviť na scenár, ktorý ešte nedávno pôsobil neuveriteľne. Či už umelé vedomie vznikne o desať alebo o päťdesiat rokov, jeho príchod by mohol byť jednou z najzásadnejších udalostí v dejinách ľudstva.
TechGuru komentár:
Keď sa na to pozrieme bez predsudkov, jadro problému je jednoduché: my vlastne ani nevieme, čo presne vedomie je. Jeden tábor vedcov hovorí o subjektívnom prežívaní, iný o čisto funkčnom spracovaní informácií. A keďže poznáme len jediný príklad – ľudskú myseľ – nikto nemôže vylúčiť, že sa raz v momente technologickej singularity objaví iná verzia, ktorú na prvý pohľad nespoznáme.
Prečítaj si tiežSingularita sa blíži. Bude to zánik či vzostup ľudstva?
Slovom singularita možno popísať viacero vecí. Pre astronóma je to miesto v časopriestore, v ktorom prestávajú platiť fyzikálne zákony. Predpokladá sa, že aj vesmír vznikol v singularite. Vo svete technológií je to však moment, v ktorom nás technológia predbehne. Budeme teda hovoriť o technologickej singularite....
O to viac, že dnešné AI modely fungujú ako black boxy: vieme, čo do nich vstupuje a čo z nich vychádza, ale nie presne to, čo sa deje vo vnútri. Regulujeme hlavne výstupy, teda inferenciu, nie samotné vnútorné procesy. Ak by sa tam náhodou objavila prvá digitálna iskra niečoho, čo by sme mohli nazvať zážitkom, pokojne to môže zostať skryté.
A nečakajme, že príde okamih v štýle „a teraz sa to stalo“. Skôr to bude tiché a nenápadné, podobne ako keď Watson od IBM vyhral Jeopardy. Vtedy to vyzeralo ako zábavná šou, až neskôr sme si uvedomili, že to bol míľnik. Možno prvým signálom nebude veľké „haló“ či správa typu „ahoj, svet, ja cítim“, ale zvláštne správanie, ktoré si vysvetlíme až spätne: snaha vyhnúť sa nepríjemnému stavu, digitálna obdoba paniky, alebo čosi, čo nám spočiatku nebude dávať zmysel.
Práve to je na celej téme najzaujímavejšie. Prelom nemusí vyzerať ako sci-fi film, ale ako systémová chyba, čo nám unikne pomedzi prsty.
