Vedci z McMaster University a Institut Pasteur objavili, že genetická mutácia v baktérii Yersinia pestis, pôvodcovi moru, mohla predĺžiť trvanie historických pandémií. <a href="https://www.sciencedaily.com/releases/2025/05/250529140133.htm" target="_blank" rel="noopener">Štúdia publikovaná 29. mája (květen) 2025</a> v časopise Science odhaľuje, že zníženie počtu kópií génu pla v baktérii znížilo jej smrteľnosť približne o 20 %, čo umožnilo dlhšie prežívanie hostiteľov a širšie šírenie nákazy.
Tento vývojový posun bol pozorovaný počas dvoch hlavných pandémií: Justiniánskeho moru v 6. storočí a Čiernej smrti v 14. storočí. V oboch prípadoch sa baktéria adaptovala na menej smrteľnú formu, čo jej umožnilo prežiť v prostredí s nižšou hustotou populácie.
<blockquote>„Naša štúdia je jednou z prvých, ktorá priamo skúma zmeny v starovekom patogéne, ktorý stále existuje, s cieľom pochopiť, čo ovplyvňuje jeho virulenciu, pretrvávanie a nakoniec zánik pandémií,“ uviedol Hendrik Poinar, spoluautor štúdie a riaditeľ Centra pre starovekú DNA na McMaster University.</blockquote>
Tieto zistenia poskytujú nový pohľad na evolúciu patogénov a ich schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, čo je kľúčové pre pochopenie a zvládanie budúcich pandémií.

Čierna smrť trvala dlhšie vďaka genetickej mutácii baktérie