Steve Jobs zmenil svet mobilných telefónov, Elon Musk dokázal presadiť technológie, ktorým mnohí neverili, a Jensen Huang pripravil pôdu pre revolúciu umelej inteligencie. Ich príbehy ukazujú, akú silu môže mať jediná vízia. Lenže Silicon Valley sa mení a s ním aj predstava o technologických génioch. Noví budú asi trochu iní a predsa rovnakí.
Keď Jensen Huang vystupoval pred tisíckami divákov vo svojej ikonickej koženej bunde, pripomínalo to skôr koncert rockovej hviezdy než prezentáciu počítačových čipov. Podobnú atmosféru kedysi vytváral Steve Jobs, keď svetu predstavoval nový iPhone.
Obaja dokázali niečo mimoriadne, a to presvedčiť verejnosť, že budúcnosť, o ktorej hovoria, skutočne príde.
Huangov príbeh však dostal nečakaný záver, keď 12. novembra (listopadu) 2026 rezignoval na funkciu šéfa Nvidie po sérii škandálov týkajúcich sa jeho mimomanželských vzťahov. Jeden z nich, s čínskou podnikateľkou Alice Huang, vyvolal dokonca podozrenia z možného napojenia na čínsku rozviedku. Tie zatiaľ neboli preukázané, no aféra prerástla do bezpečnostnej a politickej krízy. Podrobnosti sme priniesli v samostatnom článku o Huangovom odchode.
Nvidia tak po 33 rokoch prišla o svojho spoluzakladateľa vo vedení, nie však o jeho technologický odkaz. Huang totiž patrí medzi osobnosti, ktoré nie sú iba manažérmi, ale dokážu zásadne meniť smerovanie celých odvetví. Pri vizionároch totiž nejde len o to, čo hovoria, ale aj ako to hovoria a okrem výrečnosti musia mať tiež nedefinovateľnú charizmu, ktorá im nepriamo dáva vplyv na svet.
Čím boli a sú výnimoční Jobs, Gates, Musk či Zuckerberg?
Steve Jobs nevynašiel dotykový displej ani mobilný telefón, iPhone nebol prvý smartfón. Jeho genialita spočívala v pochopení, že telefón sa môže stať univerzálnym osobným počítačom, ktorý bude intuitívne ovládať prakticky každý. iPhone z roku 2007 a následný vznik App Store postupne zmenili nielen mobilný priemysel, ale aj spôsob, akým komunikujeme, nakupujeme či pracujeme.
Prečítaj si tiežTrump navrhuje do vedenia Nvidie Tima Cooka
Donald Trump navrhol nečakané meno pre uvoľnené kreslo v technologickom gigante. Zistite, prečo by mal podľa neho stáť Tim Cook na čele Nvidie....
Bill Gates zase rozpoznal, že rozhodujúcou súčasťou osobných počítačov nebude samotný hardvér, ale softvér, ktorý na ňom pobeží. Microsoft vďaka tomu dokázal vytvoriť platformu, od ktorej sa stali závislými výrobcovia počítačov aj vývojári aplikácií. Jeff Bezos podobne pochopil, že internet nebude iba ďalším predajným kanálom. Amazon postupne premenil na obchodnú a logistickú infraštruktúru, pričom prostredníctvom AWS otvoril aj trh s prenájmom výpočtového výkonu.
Osobitné postavenie mal Elon Musk, dnes pravdepodobne najbohatší človek na svete. Ešte predtým, než sa intenzívne zapojil do politiky a jeho meno začalo spoločnosť výrazne polarizovať, si získal obdiv predovšetkým výsledkami. Tesla pomohla presadiť elektromobily ako životaschopnú alternatívu ku klasickým autám a SpaceX dokázala to, čo sa dlho považovalo za mimoriadne náročné a ekonomicky otázne: pravidelne pristávať s raketovými stupňami a opakovane ich používať.
Musk nebol konštruktérom každého z týchto riešení, no mal odvahu investovať do ich realizácie a presadzovať ich napriek pochybnostiam.
Svojím politickým vystupovaním neskôr veľkú časť niekdajšieho obdivu stratil, technologické úspechy jeho spoločností tým však nezmizli.
A potom je tu Mark Zuckerberg, ktorý tiež rozhodne nepatrí do starého železa. Facebook síce nebol prvou sociálnou sieťou, no Zuckerberg pochopil, že internet sa môže stať miestom, kde sa bude odohrávať podstatná časť nášho spoločenského života. Postupne vybudoval impérium zahŕňajúce aj Instagram a WhatsApp, no ani dnes sa neuspokojuje s tým, čo už dosiahol. Jeho miliardové investície do metavesmíru zatiaľ nepriniesli očakávanú revolúciu, napriek tomu pokračuje v presadzovaní svojich predstáv o budúcnosti, tentoraz aj prostredníctvom umelej inteligencie. Či sa napokon ukáže ako génius, alebo človek, ktorý minul desiatky miliárd na nesprávnu víziu, ešte nevieme. Odvaha riskovať mu však rozhodne nechýba.
Prečítaj si tiežRECENZIA: ARMODD Smart Glasses sú štýlové inteligentné okuliare na každodenné nosenie
Skrývajú kamery, 32 GB pamäť, AI aj mikrofóny, no vyzerajú ako bežné okuliare. Ako ARMODD Smart Glasses dopadli v našom teste?...
Huangova najväčšia stávka trvala takmer dve desaťročia
Jensen Huang patrí do rovnakej kategórie predovšetkým vďaka rozhodnutiu, ktoré Nvidia urobila v roku 2006. Architektúra CUDA umožnila používať grafické procesory na všeobecné výpočty v čase, keď väčšina zákazníkov kupovala grafické karty kvôli hrám. Firma investovala obrovské prostriedky do technológie, ktorej budúci trh ešte prakticky neexistoval.
O šesť rokov neskôr grafické procesory Nvidie pomohli pri prelomovom výskume neurónovej siete AlexNet. Keď sa v roku 2022 začala éra ChatGPT, spoločnosť už mala vybudovaný hardvérový aj softvérový ekosystém, ktorý konkurencia nedokázala rýchlo napodobniť. Huang teda nepredvídal nevyhnutne samotný ChatGPT, ale správne odhadol, že paralelné výpočty budú pre budúcnosť počítačového priemyslu mimoriadne dôležité.
Prečítaj si tiežElon Musk chce zamestnať Jensena Huanga
Odchod zakladateľa Nvidie z vedúcej pozície vyvolal v technologickom svete zemetrasenie. Elon Musk verejne vyhlásil, že zamestnať Jensena Huanga by pre…...
Práve tu je rozdiel medzi vizionárom a „bežným“ úspešným manažérom. Manažér spravidla hľadá spôsob, ako čo najlepšie využiť existujúci trh. Vizionár je ochotný investovať aj do technológie, pre ktorú sa trh ešte len musí vytvoriť. Vezme na seba vysoké riziko a samozrejme, že sa pritom môže katastrofálne pomýliť.
V súčasnosti obdivujeme najmä tých, ktorým ich riskantné stávky vyšli, ale boli aj takí, ktorým sa to nepodarilo.
Napríklad vynálezca Dean Kamen veril, že jeho dvojkolesový Segway spôsobí revolúciu v mestskej doprave, no napriek obrovským očakávaniam sa nikdy masovo nepresadil a dnes sú väčšie mestá plné zákazov ich použitia. Podobne dopadli bývalí inžinieri Applu Imran Chaudhri a Bethany Bongiorno, ktorí chceli zariadením Humane AI Pin nahradiť smartfóny. Ich ambiciózny projekt však komerčne prepadol a v roku 2025 skončil.
Technologické firmy dnes vedú iní ľudia. Sú však menej odvážni?
Po Jobsovej smrti Apple nezanikol. Tim Cook ho dokázal premeniť na ešte hodnotnejšiu spoločnosť a v septembri (září) 2026 odovzdal vedenie Johnovi Ternusovi. Microsoft zase pod Satyom Nadellom zvládol úspešný prechod ku cloudovým službám a umelej inteligencii. Ani jeden z týchto manažérov nepotreboval budovať kult osobnosti svojho predchodcu.
Možno ešte lepším príkladom je Lisa Su. Keď v roku 2014 prevzala AMD, firma zápasila s existenčnými problémami. Namiesto naháňania každého technologického trendu sa sústredila na výkonné procesory a dlhodobý vývoj nových architektúr a výsledkom bol návrat AMD medzi technologickú špičku. Su nebola zakladateľkou spoločnosti, no dokázala presadiť víziu, ktorú mnohí v tom čase považovali za príliš ambicióznu.
Prečítaj si tiežAMD prvýkrát v histórii preskočí Intel v tržbách
Tržby AMD trhajú historické rekordy vďaka serverom a AI akcelerátorom. Zistite, ako spoločnosť plánuje v závere roka poraziť konkurenčný Intel....
To naznačuje, že problém nemusí spočívať v nedostatku vizionárov, ale v našej predstave o nich. Charizmatický zakladateľ v ikonickom oblečení sa stal akýmsi symbolom technologického génia, hoci skutočná schopnosť meniť svet nemusí byť vôbec sprevádzaná veľkolepými prezentáciami.
Stačí jedna správna myšlienka či jedna správna stratégia. Ktorá je tá správna? „Uhádnite“ to a posaďte sa vedľa Jobsa či Muska do siene slávy technologického pokroku.
Nová generácia už nemení zariadenia, ale samotné možnosti technológií
Dnešných „rastúcich“ vizionárov nájdeme predovšetkým vo svete umelej inteligencie. Sam Altman z OpenAI, ktorá stojí za ChatGPT, pomohol presadiť generatívnu AI medzi širokú verejnosť a zmeniť ju z výskumnej disciplíny na strategickú prioritu celého technologického priemyslu. Aj keď nedávne Altmanove výroky o tom, že RAM má byť v AI serveroch a nie domácich PC, mu tak trochu podrazili nohy. Čas ukáže, či mu to verejnosť odpustí a história mu uzná titul vizionára.
Prečítaj si tiežSam Altman: Chcem, aby ste mali strašne veľa RAM. A zmenil si meno na RAM Altman
Šéf OpenAI vyvolal búrku tvrdením, že pamäť RAM by bolo lepšie využívať v dátových centrách. Teraz vysvetľuje, čo tým myslel, a dokonca si robí žarty sám zo seba. Internet mu však tak ľahko neodpustil....
Demis Hassabis z Google DeepMind zase ukazuje, že skutočný potenciál AI môže spočívať aj vo vedeckých objavoch. Jeho tím stojí za systémom AlphaFold, ktorý zásadne posunul možnosti predpovedania štruktúr proteínov. Rozdiel oproti minulosti je však zásadný. Kým Gates či Jobs začínali v časoch, keď bolo možné vybudovať technologickú firmu v garáži s relatívne malým kapitálom, vývoj najpokročilejšej AI dnes vyžaduje miliardové investície, dátové centrá a rozsiahle vedecké tímy. Samotný geniálny nápad už zďaleka nestačí a úspech je čoraz viac výsledkom spolupráce tisícov ľudí.
Na druhej strane, ktovie, možno už čoskoro príde niekto s niečím, na čo ani netreba peniaze a navždy to zmení technologický svet.
Možno ktosi v garáži upraví grafické karty a príde s revolučnou myšlienkou aj bez megarozpočtu. Huangov odchod navyše pripomína aj odvrátenú stránku kultu technologických vizionárov. Nvidia má vývojové plány na roky dopredu, no jej budúcnosť sa zrazu posudzuje cez otázku, či dokáže fungovať bez jediného človeka. A to je pre spoločnosť takej veľkosti pozoruhodná slabina.
Silicon Valley preto možno nepotrebuje ďalšieho Steva Jobsa ani Jensena Huanga. Potrebuje ľudí, ktorí budú ochotní vidieť príležitosti tam, kde ostatní vidia iba riziko, a zároveň vybudujú firmy, ktoré dokážu pokračovať aj bez nich. Pretože skutočným dôkazom veľkosti vizionára nemusí byť iba to, čo dokázal počas svojho pôsobenia, ale aj to, čo po ňom zostane. Definícia tohto typu osobnosti je vlastne čosi podobné, ako definícia hrdinu – nie je to človek, ktorý nemá strach, ale ten, ktorý ho má a aj tak to urobí.
A ešte tá charizma… Tú asi musí mať a bez nej to zrejme nepôjde.
