Zatiaľ čo väčšina výskumov ukazuje, že ani šimpanz či gorila nikdy nepoložili človeku otázku, papagáj zmenil pravidlá hry. Presnejšie dva papagáje Alex a Apollo preukázali schopnosť, ktorú doteraz vedci považovali za výlučne ľudskú
Alex: Papagáj, ktorý sa prvý opýtal „čo je to?“
V oblasti výskumu zvieracej inteligencie sa už desaťročia vedie debata o tom, či iné tvory ako ľudia chápu svet spôsobom nám podobným. Otázky zohrávajú v tomto uvažovaní kľúčovú úlohu, vyjadrujú zvedavosť, reflexiu a vedomie samého seba. A práve schopnosť pýtať sa odlišuje dieťa od dospelého šimpanza. Preto vedcov zaujal prípad dvoch papagájov, ktorí túto schopnosť preukázali.
Alex, africký papagáj sivý, sa narodil v roku 1976 a žil do roku 2007. Počas výskumu pod vedením psychologičky Irene Pepperberg sa naučil viac než 100 slov, rozoznával tvary a farby a dokázal správne odpovedať na jednoduché otázky. V roku 1980 však došlo k výnimočnej situácii: Alex sa pozrel do zrkadla a opýtal sa „čo je to?“ – smerom k svojmu odrazu. Keď mu výskumníčka odpovedala, že je papagáj, nasledovala ďalšia otázka: „aká farba?“. Vďaka tejto interakcii sa naučil, že je sivý, a to doslova.
Prečítaj si tiežSimpsonovci zase predpovedajú. 30. jún 2025 vraj prinesie vzostup VR, vojnu a lietajúce autá
Simpsonovci sa už od začiatku 90. rokov pravidelne predvádzajú ako nečakaní proroci modernej doby. Najnovšie sa však zdá, že ich satira opäť trafila do živého, tentokrát predpovedajú priamo pre rok 2025...
Nie len, že kládol otázky, ale vyžadoval odpoveď. Jeho otázky neboli naučené frázy, ale prejav snahy porozumieť svetu. Táto udalosť je prvý známy prípad, kedy zviera položilo človeku otázku v skutočnom zmysle slova.
Apollo: Pokračovateľ vo výskume s ešte väčším potenciálom
Kým Alex bol priekopník, Apollo predstavuje evolúciu. Tento africký papagáj sivý, narodený v roku 2020, bol od začiatku vychovávaný vo výskumnom prostredí s cieľom rozvíjať pokročilú interakciu s ľuďmi. Zatiaľ čo Alex pracoval v laboratórnych podmienkach 80. a 90. rokov, Apollo sa stal súčasťou výskumu v čase, keď máme prístup k videoanalýze, automatickému spracovaniu reči a digitálnemu záznamu každej interakcie.
Apollo kladie otázky typu „čo je to?“ alebo „aká farba?“ nielen v izolovaných prípadoch, ale v rôznych situáciách. Pri pohľade na predmety, pri sledovaní ľudskej činnosti či pri interakcii s vlastným obrazom na obrazovke. Niektoré z jeho otázok zaznamenali výskumníci v situáciách, keď si najprv pozorne prezeral predmet, počkal na pomenovanie a následne si novú informáciu aktívne osvojil, čo naznačuje vedomý kognitívny proces.
Prečítaj si tiežAI opravuje staré maľby. Vyzerajú ako nové, originál zostáva nedotknutý
Do popredia obnovy umeleckého dedičstva sa dostáva úplne nový prístup k reštaurovaniu diel. Študent doktorandského štúdia na MIT Alex Kachkine vyvinul metódu, ktorá umožňuje obnoviť poškodené maľby vo forme fyzicky aplikovaného, generovaného maskovacieho filmu. A to za pár hodín...
Jeho správanie zároveň vykazuje schopnosť prenášať naučené výrazy do nových situácií. Napríklad po tom, čo sa naučil pomenovať rôzne farby, začal sa sám pýtať na farbu objektov, ktoré predtým nevidel. V jednom prípade po prezeraní hračky neznámej farby požiadal: „aká farba to je?“, čo výskumníci považujú za dôkaz skutočnej jazykovej iniciatívy.
Aj keď je výskum stále v počiatočnej fáze, Apollo potvrdzuje, že Alex nebol anomália. Zdá sa, že africké papagáje sivé majú vrodené predpoklady na to, aby nielen napodobňovali reč, ale aby sa prostredníctvom nej aktívne pýtali a učili.
Primáty nikdy nepoložili otázku
Odkedy v 60. rokoch začali vedci učiť opice znakovú reč, ako v prípade známej gorily Koko, očakávali, že jedného dňa začnú tieto zvieratá klásť otázky. No k tomu nikdy nedošlo. Ani Koko, ktorá ovládala viac ako 1 000 znakov, nikdy nekládla otázky. Rovnako aj šimpanz Sarah síce rozumela otázkam a odpovedala na ne, ale nikdy sa sama nič nespýtala.
Prečítaj si tiežAndroid 16 má jednu zásadnú chybu. Ale príde nečakane rýchlo
Google prekvapivo urýchlil vydanie Androidu 16, aby stihol príchod Pixelu 10. Novinky sú však zatiaľ nevýrazné a pre väčšinu sveta nedostupné. Oveľa viac má priniesť až neskoršia aktualizácia...
Podľa výskumníkov Davida a Ann Premackovcov je rozdiel medzi schopnosťou rozumieť a schopnosťou iniciovať otázku zásadný. Deti sa pýtajú intuitívne, zvedavo, neustále. Opice, hoci môžu chápať, zostávajú v pasívnej úlohe.
Môže byť papagáj inteligentnejší než opica?
Prípady Alexa a Apolla vyvolávajú otázku, či sa naše chápanie zvieracej inteligencie príliš sústreďovalo na primáty. Papagáje síce nemajú ruky ani výraznú mimiku, ale ich schopnosť napodobňovať reč a učiť sa jazykovo zložitým spôsobom ich predurčuje na pokročilú komunikáciu. Dokážu nielen rozlišovať medzi predmetmi a konceptmi, ale aj pracovať s abstrakciami ako počet, nulová hodnota či kategórie.
Prečítaj si tiežTechGuru objasňuje: Keď povieš ChatGPT „ďakujem“, míňaš OpenAI milióny?
Tvrdenie, že zdvorilé výrazy ako „prosím“ a „ďakujem“ stoja OpenAI milióny, nie je len internetový výmysel. Sam Altman, šéf firmy, ktorá stojí za vývojom ChatGPT, túto skutočnosť potvrdil...
To, že dva africké papagáje sivé kládli otázky, nie je len fascinujúca anekdota. Je to dôkaz, že vedomie seba a sveta nie je výlučne ľudskou doménou. Možno nejde o úplné porozumenie ako u človeka, ale určite ide o prejav aktívneho myslenia. A to je niečo, čo si v diskusii o právach zvierat a ich postavení v spoločnosti zaslúži novú pozornosť.
