Hľadanie mimozemského života je pomerne komplikovaná záležitosť. Nie je to len program SETI, ktorý sa zameriava na signály z vesmíru. Vedci to skúšajú aj vizuálne, v čom im pomáhajú satelity na obežnej dráhe. Čo zatiaľ našli a aké sú vyhliadky do budúcnosti?
Vedci sa snažia objaviť takzvané technosignatúry, čo sú znaky pokročilej mimozemskej civilizácie. Jednou z takýchto signatúr je aj Dysonova sféra. Zatiaľ stále ide o hypotetický objekt, ktorý môže mať rôzny tvar, nachádza sa na obežnej dráhe hviezdy, mal by ju z veľkej časti obklopovať a pohlcovať jej energiu. Vysoko vyspelá civilizácia by mala byť schopná využívať energiu hviezdy v plnej miere na uspokojenie svojich potrieb, hlavne energetických. Na tému upozornil portál Phys.org.
Energetická náročnosť stúpa s úrovňou rozvinutia civilizácie a do určitej miery to vidno aj na tej našej. Slovensko má v pláne výstavbu ďalšej jadrovej elektrárne. Spoločnosti prevádzkujúce LLM/AI majú spotrebu ako celé mestá, pričom hľadajú nové spôsoby, ako si zabezpečiť väčšie dodávky energie pre ďalšie centrá. A takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Prečítaj si tiežVzorka slín odhalí rakovinu čriev. Vedci našli skrytý vzorec
Neinvazívny test zo vzorky slín dokáže odhaliť rakovinu čriev presnejšie než niektoré bežné testy stolice. Zistite, ako funguje nová metóda....
Aktuálne prebiehajúci projekt Hephaistos najprv preskúmal asi milión hviezd do vzdialenosti približne 1 000 svetelných rokov pomocou dát z európskej sondy Gaia a americkej misie WISE. Dvaja aktuálne objavení najsľubnejší kandidáti boli slabé M-trpaslíky (cca 15. magnitúda), niekoľko miliárd rokov staré. Teda nič, čo by bolo viditeľné voľným okom. Zároveň vznikla nádej, že by tam mohol byť život, nakoľko tieto hviezdy patria k stabilným a dlho žijúcim, čo je vhodné pre tento typ stavby a zabezpečenie stability.
Hľadanie Dysonovych sfér nie je jednoduché
Vedci sa preto rozhodli nasmerovať Vesmírny teleskop Jamesa Webba na tieto dve hviezdy a potvrdiť, prípadne vyvrátiť, čo sa im podarilo vytipovať. Výskumníkom sa tak podarilo získať pomerne ostré snímky, ale aj spektrá v strednom infračervenom rozsahu, čo je kľúčové na rozlíšenie zdroja žiarenia. Výsledok však bol sklamaním: infračervený prebytok nepochádza z okolia hviezd, ale z galaxií v pozadí, ktoré sa v hrubších dátach WISE zliali s červenými trpaslíkmi do jedného zdroja.
V tomto prípade je na vine práve WISE a jeho rozlišovacia schopnosť. Tento satelit totiž poskytuje pomerne hrubé, nízkorozlišovacie infračervené snímky, takže fotóny z hviezdy v popredí a galaxie v pozadí sa zmiešajú. Webb má naproti tomu dostatočné uhlové rozlíšenie a citlivosť, aby tieto zdroje oddelil a analyzoval ich nezávisle.
Prečítaj si tiežHráči to poznajú, vedci to potvrdili: Depresia po dohraní je reálny problém
Dohráte príbehovo silnú hru ako Zaklínač či Mass Effect, odložíte ovládač a namiesto pocitu spokojnosti príde zvláštne ticho. Nie je to únava ani nuda, skôr pocit, že niečo skončilo a vy ste z toho sveta práve vypadli. V hlave sa rodia pocity ako „Čo ďalej so životom?“. Tento stav pozná veľa hráčov, len sa o […]...
V konečnom dôsledku je to na jednej strane dobré – podarilo sa vyradiť dvoch kandidátov, kde sa nenachádza nič. Vedci sa vďaka tomu môžu zamerať na iné objekty a hľadať stopy po mimozemských civilizáciách. Zároveň to ukazuje, že nejde o ľahký proces, ale je za tým veľa práce, ktorá si vyžaduje veľa analyzovania, než niektorá z hviezd dostane nálepku „kandidát“.
Ak by sa niekedy našla skutočná technosignatúra, pravdepodobne to bude kombinácia viacerých nezávislých indícií: nezvyčajné spektrálne vlastnosti, priestorové rozlíšenie, časová variabilita s náznakmi periodicity a vylúčenie všetkých známych prírodných vysvetlení. Do tej doby zostáva Dysonova sféra fascinujúcou myšlienkou, zatiaľ však bez konkrétneho pozorovaného potvrdenia.
